Čo už... Priznajme si, že v súvislosti s vojnou na východe od našich hraníc už málokto vysloví taký výraz ako „slovanská vzájomnosť“. Nečudo, veď dve krajiny s najväčším počtom Slovanov – Ruská federácia a Ukrajina sú v neúprosnom vojnovom konflikte a na oboch stranách umierajú prevažne mladí ľudia. Trochu podobná situácia bola pri rozpade Juhoslávie pred tromi desiatkami rokov a vtedy sme si mysleli, že také niečo sa už nemôže nikdy zopakovať. Veď Slovanstvo je taký fenomén, ktorý nám závidia na celom svete. Spoločné korene majú ľudia žijúci pre nás na tak vzdialenom pobreží Tichého oceánu s obyvateľmi srdca Európy či pri Baltickom aj Jadranskom mori. Teda na obrovskom území, pričom vo svojich jazykoch majú veľké množstvo spoločných slov. Nie náhodou, veď pravlasťou všetkých nás je zem medzi riekou Volga a východnými Karpatmi.  

Našťastie, je ešte veľa aj tých, ktorí stále veria v Slovanstvo, jeho existenciu a silu, teda i vzájomnosť a spätosť jednotlivých blízkych národov, ktorých je dohromady až štrnásť! Dôkazom toho sú aj aktivity Združenia slovanskej vzájomnosti na Spiši, konkrétne v Prakovciach, v obci s asi 3400 obyvateľmi. V minulých dňoch tu usporiadali už 21.ročník speváckej prehliadky SLOVANSKÁ PIESEŇ, ktorou žilo celé široké okolie obcí až po Košice. Od škôlkarov po sivovlasých seniorov. Tu sa myšlienky slovanskej vzájomnosti propagujú predovšetkým spevom. Možno asi ako nikde inde vo svete tu vedľa seba zazneli ruské i ukrajinské piesne, popri nich aj rusínske, české, poľské a goralské. Akurát tak trochu chýbali tie z Balkánu.

Na 21.ročníku bola možnosť vychutnať si spev aj takých, ktorí sú verní tomuto podujatiu a šíreniu myšlienok slovanskej vzájomnosti celé desaťročia. Začali ako škôlkari, teraz sú už rodičia detí. Nečudo, že Slovanskou piesňou v Prakovciach žijú celé generácie ľudí /nielen/ na Spiši, považujú ju za veľkolepý a symbolický sviatok a prichádzajú naň v zásade oblečení v krojoch. Veľkým plusom v prospech pedagógov i vedúcich hudobných skupín je i to, že teraz, ale i v predchádzajúcich ročníkoch v nich spievali i hrali mnohí príslušníci rómskeho etnika, deti i dospelí. Tí Rómovia, ktorí priamo nevystupujú, však tradične tvoria v zaplnenom hľadisku  početnú časť pozorných poslucháčov. Jedno je však isté: o Slovanstve sa v obciach celej Hnileckej doliny na Spiši rozpráva s úctou mesiac pred podujatím a ešte aspoň toľko po ňom...  

Samozrejme, príprava takéhoto veľkého podujatia, na ktorom sa predstavili desiatky súborov i jednotlivcov, si vyžaduje veľa obetavosti i skúseností. Za tých všetkých nadšených organizátorov spomeňme iba ich predsedníčku Bc.Anastáziu Minárovú a starostu obce Mgr.Róberta  Weisza.