Dni a týždne sa míňajú až príliš rýchlo, ale napriek tejto realite sa pri významných životných jubileách musí nájsť chvíľa nielen na oslavu ale aj na bilancovanie. PhDr. Jozef Šucha, významná osobnosť slovenskej žurnalistiky v minulých marcových dňoch oslávil sedemdesiatku. Zdá sa, že akosi prirýchlo to prišlo, ale predovšetkým, že mu tá okrúhla cifra vôbec nepristane. Veď svoje jubileum si pripomenul v plnom pracovnom nasadení a v dobrom zdraví. Navyše, mohol tak učiniť s pocitom užitočnej práce, ktorú vykonal ako redaktor, publicista a dlhoročný podpredseda Únie slovenských novinárov.

Životná cesta nášho oslávenca je poznačená veľkou dôslednosťou a novinárskou vytrvalosťou v boji za veci potrebné a spravodlivé. Už dávnejšie mnohí kompetentní s radosťou a iní so závisťou konštatovali, že sny mladosti sa mu práve vďaka novinárskej profesii podarilo naplniť mierou vrchovatou. Napriek rôznym peripetiám, ťažkostiam, ľudskej neprajnosti a závisti všetky prekážky, ktoré mu prišli do cesty, úspešne prekonal. Aj dnes sa jeho tvorivá publicistická činnosť prejavuje predovšetkým v úcte k človeku, k vlasti, k faktom a hodnote povedaného a napísaného slova. Náš oslávenec v kolotoči rôznych povinností si možno ani neuvedomuje význam svojho sviatku a práve preto mu ho aj prostredníctvom týchto riadkov pripomínam.

Čas, ten večný bežec, ohlásil, že roky preleteli a Ty si 19. marca 2014 prekročil prah sedemdesiatky. Na chvíľu si sa dostal do epicentra pozornosti svojho najbližšieho okolia ale aj bývalých i terajších kolegov a spolupracovníkov. Mnohí si spomenuli na Tvoje pôsobenie v podnikových novinách Váhostav Žilina, v okresnom týždenníku Cieľ v Žiline a v Československej tlačovej kancelárii v Bratislave. Svoje publicistické a organizačné kvality si potvrdil na poste šéfredaktora mesačníka SLOVAK TRADE FORUM a potom aj v časopise EUROFORUM. A najmä v pozíciách riaditeľa tlačového odboru a hovorcu HZDS, ministerstva kultúry, hospodárstva a pôdohospodárstva. Úspešne si si počínal ako vedúci oddelenia v redakcii NOVÝ DEŇ. Darí sa Ti pri tvorbe a vydávaní dvojtýždenníka Slovenský rozhľad.

Z mnohých Tvojich vyznaní jednoznačne vyplýva, že novinárska práca je nielen profesiou ale doslova službou čitateľovi. Usiluješ sa písať o svete a o ľuďoch v ňom neraz krajšie aká je skutočnosť. Dokážeš aj bojovať ale nechceš ubližovať svojim protivníkom ani tým, čo Ti niekedy, keď si pôsobil na rôznych postoch, krivdili. V novinárskej práci aj v každodennom živote vieš čo je dôležité a prvoradé. Aj preto máš úctu a autoritu. Mnohí ju už dávnejšie vysoko ocenili.

V atmosfére rodinného tepla prichádzali blahoželať príbuzní, priatelia a kolegovia. Na domové dvere zaklopali aj starí známi, aby Ti pripomenuli, že je tu, že sa nedá ničím odškriepiť ten ďalší míľnik na ceste životom. Gratulácie, úprimné stisky rúk sa premenili na čas minulý a slávnostnú atmosféru pripomínajú ešte niekoľko dní kvety vo vázach, dar od manželky, detí, vnúčat aj pozdravné listy, čo už našli miesto medzi ostatnými. Telegramy, ktoré nezabudli poslať priatelia i bývalí kolegovia.

S hrdosťou sa môžeš pozrieť na uplynulé roky. Priniesli nielen ťažkosti, ale aj úspechy. Práve tie vydávajú plody talentu a vytrvalosti v práci i v osobnom živote. Do ďalšej etapy Ti v mene vedenia Únie slovenských novinárov a redakcie dvojtýždenníka Slovenský rozhľad žičím pevné zdravie, mnoho nových úspechov, pokoj pre činorodosť, ktorý umocňuje aktivitu, upevňuje zdravie a prináša pohodu v kruhu najbližších.

Želám Ti kopec obyčajného ľudského šťastia s odkazom, že mnoho sa dá prežiť aj po sedemdesiatke plnohodnotného života. Avšak, ak sa všetko prežíva v rámci aktívnej činnosti, úsmevne, s nadhľadom, s patričnou dávkou príjemného humoru, potom život sa nezdá byť záľahou, ale potešením. Potešením z užitočnosti pre tých ostatných.