HOKEJISTAMI SÚ AJ POSTIHNUTÍ ĽUDIA BEZ NÔH

Ešte stále si mnohí priaznivci športu neuvedomujú, že keď hovoríme o celosvetových olympiádach tak máme na mysli dve – tú pre vrcholových športovcov a druhú pre paralympionikov. Teda pre zdravotne postihnutých ľudí. Našťastie, médiá si zvykajú na to, že pozornosť si zaslúžia aj tí „druhí“, pričom ich čiastočne k tomu „núti“ i záujem verejnosti o nich. Nás stále prekvapuje, že zápolenia ľudí, ktorí namiesto končatín, alebo ich častí majú protézy, sú nevidiaci, hluchonemí, alebo inakšie zdravotne postihnutí, s veľkým záujmom sledujú zaplnené hľadiská veľkokapacitných štadiónov a hál.

Aj Slovensko sa môže pochváliť paralympionikmi, ktorých uznávajú a ctia ďaleko za hranicami našej domoviny. Sú to stolní tenisti, cyklisti, lyžiari a ďalší zdravotne hendikepovaní športovci, pre ktorých sa kovy z olympiád i svetových šampionátov stávajú už samozrejmosťou. Stačí za všetkých spomenúť také mená ako Henrieta Farkašová, Marek Kukačka, Tomaš Mravec, Ján Riapoš /zároveň prezident Slovenského paralympijského výboru/, Jozef Metelka, Anna Oroszová, Miroslav Haraus, ale i mnohí ďalší skutočne preslávili náš šport vo svete.

ŠANCU DÁVAJÚ VŠETKÝM

Byť zdravotne hendikepovaným človekom nie je nič závideniahodné. Práve šport dáva možnosť cítiť sa aj ťažko postihnutým plne rovnocenným človekom, nemyslieť na svoje zdravotné i spoločenské problémy, ale radovať sa z možnosti zápolenia a často i z úspechov a víťazstiev. Slovenský paralympijský /SPV/ spoločne so štátnymi orgánmi i sponzormi dávajú možnosť absolvovať dôkladnú prípravu, samozrejme v rámci ekonomických možností, všetkým paraolympionikov. Veď aj v ich prípadoch platí, že kvalitné tréningy a sústredenia sa musia prejaviť aj vo výsledkoch.

Slovenský paralympijský výbor však nezabúda ani na tých, ktorí sa možno do reprezentačných výberov ani nedostanú. Dôkazom toho je i invalid Richard Varga z Prešova, ktorý má už dokonca viac ako 50 rokov. Pred tridsiatimi rokmi sa mu stal ťažký pracovný úraz a prišiel o časti oboch nôh. Dnes chodí na protézach a pri pohľade na jeho chôdzu nikomu ani nezíde na um, že mu chýbajú časti oboch dolných končatín.

„Samozrejme, vedel som o tom, že aj pre nás existujú možnosti zapájať sa do rôznych foriem športovania, ale dlho z mojej strany nedošlo k žiadnej iniciatíve“, začal náš rozhovor R. Varga. „Zaujímala ma síce paracyklistika, ale jeden bicykel stojí asi 15 000 eur. Potom tu bola ešte možnosť venovať sa pretekom handbikerov, ale to by si vyžadovalo veľmi časté cestovanie z jedného podujatia na druhé a neviem, ako by som to zvládal“, konštatuje tento skromný muž.  Zaujímal sa aj bocciu, aj v tomto odvetví zdravotne postihnutí slovenskí športovci dosiahli nejeden úspech, nakoniec zvíťazil hokej na saniach. Jednoducho ho zlákal projekt SME SI ROVNÍ, ktorý umožňuje zdravotne postihnutým ľuďom aktívne sa zapájať do športového diania. Vzorom mu bola a stále je Anna Oroszová z Košíc, účastníčka paralympiád v Aténach, Sydney, Londýne, Riu de Janeiro, 12-násobná víťazka Medzinárodného maratónu a v neposlednom rade Marián Ligda.

Hokejisti sa v roku 2019 prebojovali do elitnej A-skupiny majstrovstiev sveta a tak majú už istú účasť aj na Zimnej paralympiáde 2022 v Pekingu. Či do hlavného mesta Číny pocestuje aj R. Varga, je ešte – ako sa hovorí – vo hviezdach. I keď napriek svojmu veku 52 rokov patrí ešte iba medzi nováčikov, svedomite sa pripravuje. Pozná už ľadové plochy v D. Kubíne, L. Mikuláši a Zvolene. Na všetkých týchto štadiónoch strávil po niekoľko dní náročnej prípravy pri takmer ideálnych podmienkach, vytvorených zásluhou Slovenského paralympijského výboru. Nuž, teraz už všetko záleží iba od neho, najstaršieho hráča hokeja na saniach u nás, ale samozrejme aj od trénera Radoslava Bielička a gen. manažéra Miroslava Drába, či ho zaradí do reprezentačného výberu. Len pre zaujímavosť – hokej na saniach sa hrá tiež na tri tretiny, len tie sú kratšie, trvajú 15 minút čistého času a pravidlá sú rovnaké, bez ohľadu na to, či hokej hráte s korčuľami na nohách, alebo na špeciálnych saniach.

Sympatický päťdesiatnik má už za sebou tvrdú dlhoročnú fyzickú prípravu, veď roky býval na 3. poschodí v dome bez výťahu...