Tí starší si budú určite pamätať na to keď vznikal Slovenský štát, na dedinách sa chlapi aj ženy križovali v kostoloch, pretože hrozba z východu bola  veľmi blízko a podľa vtedajších chýrov sa vravelo, že ženy budú napríklad patriť každému a všetko bude spoločné. Tiso ako katolícky farár o týchto chýroch vedel, propaganda pracovala na plné obrátky. A kde sa mal obrátiť, na Východ v žiadnom prípade. A na Západe nebol nikto iný iba A. Hitler. A tak v čase vojny išla na východný front  Rýchla divízia, ktorá mala bojovať po boku nemeckej armády. Mal som možnosť rozprávať sa s desiatkami týchto mládencov, ktorým sa nechcelo zomierať a tak sa chválili ako rozdávali chudobným Rusom a Ukrajincom múku, aj chlieb z vojenských pekárni, no a naháňali aj pekné devy a popíjali samohonku. Nemci s takýmto stavom spokojní neboli a tak sa všetci vrátili domov, časť z nich sa ocitla potom v Taliansku. Vtedy Slovensko malo naozaj armádu, ktorá nebola na zahodenie, ibaže Slovan nechcel bojovať proti Slovanovi. Časť z vojakov  prebehla na druhú stranu do partizánskych oddielov a neskoršie sa pridala aj v Slobodovej armáde. Tí, čo sa vrátili domov, potom tiež odchádzali do partizánskych oddielov. Mnohí z nich hovorili, že síce bojovali proti fašizmu, ale aj za Slovenský štát. Po skončení vojny a vzniku Československa hádzali niektorí partizánske preukazy do potoka. Ale partizánov bolo neúrekom, každý kto dal partizánom poživeň dostal potvrdenku a potom aj spadal pod zákon 255 /bol partizánom/. Štát im pridal nejaké drobné.

Po summite NATO vo Varšave sme sa dočítali, že Slovensko vysiela asi 150 vojakov do Pobaltských republík, proti agresorovi, teda Rusku. Nie je to síce Rýchla divízia, lebo počet vojakov na Slovensku je  dnes asi tak jedna slabá divízia. Takže história sa opakuje, je tu len jeden rozdiel, rýchla rota nejde na vtedajšiu Ukrajinu, ale na sever a NATO je transatlantická aliancia a nie Wermacht. Niekdajší Slovenský štát nemal na výber, ale na výber nemá ani dnešné Slovensko. Tisu obesili ako prisluhovača fašizmu, treba lakonicky dodať...  Ale netreba sa báť,  armádny puč na Slovensku nehrozí,  ale kto potlačí puč, keď sa takmer 700 tisíc Rómov z veľkej väčšiny nezamestnaných na Slovensku rozhodne  buntovať, tých 12 tisíc vojakov v armáde, aj to ženisti?  NATO? Ani  do Turecka nešlo, keď  sa tam rozhorel puč. A čo sa stane, keď nám EÚ pošle nejakých migrantov. Hotové nešťastie, slovenská vláda vie, prečo protestuje proti kvótam.

A to ešte máme na Slovensku aj  akéhosi nového Vasiľa, síce nie je orientovaný na Východ ale na Západ a nielen preto že pred rokmi predával vo Philadelfii hamburgery alebo upratoval predajne. Zvolili sme si ho v priamej voľbe,  hoci  nie všetci, ale  v demokratických voľbách, boli platne, lebo nezískal 99 percent voličov. A hneď po zvolení si osvojil noty Bieleho domu a Pentagonu, ozlomkrky utekal na Ukrajinu, kde sa  pusinkoval s Porošenkom, ktorý tiež mal podobné noty. Pražská kaviareň si ho nevie vynachváliť , čo je jasný signál, že sa treba mať na  Slovensku na pozore. A za  hlavného poradcu má istého pána Bútoru, ktorý sa vycvičil ako veľvyslanec Slovenskej republiky v USA, v časoch keď sme v Bratislave vítali istého Busha a dokonca sme mu ukázali aj imitáciu krbu v Bielom dome. Nedávno sa tento nový slovenský  Vasil vyznamenal na summite NATO vo Varšave, keď orodoval za to, že treba bojovať proti ruskej propagande. Vzápätí sa do prezidentského paláca vnikol nejaký človek, našťastie to nebol Putin. A niekde v zákulisí ťahá nitky, ktoré vyústili do týždenných a pravidelných mítingov pred obytným komplexom Bonaparte, kde býva slovenský premiér. Pred pučom v Turecku sa vyznamenal aj tým, že do nebies vynachválil Erdogana ako anjela strážneho demokracie. Po puči ani nepípol. Zato je pravidelne hlboko dojatý nad každým teroristickým útokom, čo je  akože prejav  jeho kresťanskej morálky. Tak je to správne, keďže vieme, že jeho otecko, ako funkcionár ONV  v Poprade sa aktívne podieľal na tom, aby sa každoročná  katolícka púť na Mária horu v Levoči čo najmenej vydarila. Aj preto presne na ten istý čas vymysleli folklórny festival vo Východnej. Jeho popularita na Slovensku rapídne klesá a jeho snahou je dokončiť svoju misiu a založiť si stranu, k čomu smerujú všetky jeho aktivity a aj preto treba nejakým spôsobom „položiť“ Smer. Na ten scenár už skočili aj niektorí  europoslanci za stranu Smer ako nevýrazná Flašíková - Beňová, ktorú Smer strčil do Bruselu, Nikto z Košíc- zvaná Monika Smolková a večne blúdiaci tulák Boris Zala, pred pätnástimi rokmi sa ponúkajúci do všetkých strán, ktoré vtedy exitovali a nikto ho nechcel. Títo čítajú také isté noty a ešte aj s bruselským refrénom.  Chystajú sa na puč v Smere na sneme  v jeseni, lebo sa Fico odkláňa vraj od sociálnej demokracie, tak ako celá Európa. Knihovník a vrchný socialista Schulz má z nich radosť. A práve tento spolok nakomandoval istú francúzsku poslankyňu za Stranu zelených, aby  vystúpila na pôde europarlamentu proti R. Kaliňákovi.  Nedávno som si prečítal knihu onoho Vasiľa „Až po mojej smrti“, ktorá bola na žiadosť rodiny zošrotovaná, ako to však býva nie všetko skončilo v šrote. Tam je napísané, že naozaj  asi vtedajší Vasiľ žiadny  list  pozvania nenapísal , lebo tri dni pred okupáciou Československa sa stretol s Brežnevom v Užhorode, to bolo vtedy, keď si vojaci sovietskej armády už obúvali nové „kanady“, ktoré  dodali do užhorodských lesov z Gottwaldova. Za Jelcina sa vyrobil falzifikát listu pozvania, preto, aby náhodou postihnutí občania bývalého Československa nemohli žiadať o odškodnenie. Takže ak sa začne po ukrajinskom fiasku budovať základňa NATO v istom výcvikovom priestore na Slovensku /Lešť/ alebo v Prešove, bude jasné, odkiaľ vietor fúka. A možno tam bude niekto predávať aj hamburgery, preverený na stupeň číslo tri.

Prednedávnom sa mi podarilo napísať takúto vetu. Slobodný občan, slobodnej krajiny, v slobodnom svete. Keď som si  to po sebe prečítal vydesil som sa. Borovičku som poruke nemal a tak som vypil fľaštičku Alpy.