Viac ako neprítomnosť v pozvánke avizovaného nezávislého prezidentského kandidáta JUDr. Štefana Harabina, prítomných účastníkov zaujala prednáška  odborníka k aktuálnym problémom potravinovej sebestačnosti na  Slovensku. Bývalý rezortný minister  Ing. Vladimír Chovan potvrdil povesť dynamického agropodnikateľa  z Plaveckého Podhradia s výbornými znalosťami, prehľadom a schopnosťou jasne formulovať názory. Poukázal najskôr na príčiny nelichotivého stavu súčasnej spoločnosti . „V 90-tych rokoch sme mali najskôr niečo nové vymyslieť, postaviť, sfunkčniť a až potom rušiť a likvidovať“ – uviedol na margo bezhlavých a protichodných rozhodnutí ponovembrových vlád voči agrorezortu. Likvidovaním fungujúcich poľnohospodárskych družstiev  a spracovateľského priemyslu v typicky vidieckej krajine tak nielen zastavili rozvoj regiónov, zapríčinili vysokú nezamestnanosť, no priamo ohrozili zdravú výživu obyvateľstva. Kedysi sme ročne spotrebovali 17 kg hovädzieho mäsa, dnes je to na hlavu len 4 kg a teľaciny iba 0,5 kg.

Poukázal na praktiky najväčších zahraničných obchodných reťazcov, ktoré bezohľadne tlačia na čo najnižšie ceny od dodávateľov, „Tlak na cenu od obchodníkov  je ale  jednoznačne tlakom na zloženie potravín, kde kvalita, záujem chovateľa i pestovateľa,  výživa či zdravie  idú úplne bokom.“ Slovensko sa v Európskej únii zaradilo na druhú priečku krajín s najvyšším výdavkom na potraviny! Množstvo chudobných ľudí na Slovensku sa ale snaží nakupovať obozretne, „výhodne“ a siaha preto k lacnejším výrobkom.Poslucháčov rečník šokoval konkrétnymi príkladmi bežných postupov  na príklade britského Tesca. „Bohužiaľ, párky sa tak dajú vyrobiť a ešte oveľa lepšie predávať aj bez mäsa... A tie, ktoré som spomenul – ani pes nezožral!“  Ing. Chovan sa venoval tiež významu ochranných značiek a chráneným názvom aj v potravinárstve, ktoré majú garantovať serióznosť výrobcov a kvalitu ich produkcie. Takými sú napríklad „Záhorácke telací“, Záhorácke hovjadzí“ či „Doma dobre“. Slovenská republika sa pýšila zabezpečením chránených zemepisných názvov niekoľkých jedinečných potravín. Unikátnymi bola Slovenská bryndza s predpísaným 50%-ným povinným obsahom ovčieho mlieka, Spišské párky, Oštiepok, Bratislavské rožky či Tatranská saláma. No keď sme sa s Českou republikou dostali do sporu o registráciu chráneného zemepisného názvu Špekáčiky a stoj čo stoj sme nástojili na získaní spoločného označenia, ustúpili sme a dali sme im Spišské párky aj Tatranskú salámu!

„Neraz si zákazník myslí, že si kúpil Tatranskú bryndzu  s 20%-ným obsahom ovčieho mlieka, o čom ho presviedča informácia na obale. No v skutočnosti ho výrobok obsahuje iba 3% a dozviete sa, že ho vyrobili v Poľsku“...V systéme potravinárstva od chovateľa,  pestovateľa cez spracovateľa dopravcu, obchod až po spotrebiteľa má čoraz väčší význam kontrola kvality a poctivosti predaja. Do popredia sa tak v regiónoch opäť dostáva predaj čerstvého mäsa, mlieka i ďalších potravín priamym predajom z prevádzky či z farmy. Generálny riaditeľ spoločnosti Agropartner z Plaveckého Podhradia Ing. Vladimír Chovan sa nevyhol ani najaktuálnejším politickým problémom. Na konkrétnych tabuľkách a grafoch doložil, že najväčším výpalníkom je štát, ktorého príjmy sú postavené z daní obyvateľstva až vo výške 85% ! Poukázal tiež na reálnu obrovskú infláciu a podivné hry s číslami pri vykazovaní hrubého platu a čistého príjmu pre uspokojenie, no v konečnom dôsledku len pre oklamanie, verejnosti. Na začiatku roka 2019 Slovensko zaznamenalo najvyšší rast cien potravín od roku 2004. „Paradoxov je veľa, snáď takým najvýraznejším je, že najvidieckejší štát v EÚ si nevie zabezpečiť dostatok vlastných a kvalitných potravín, no pritom nakupuje predražené stíhačky“...

Na seminári Únie slovenských novinárov sa preplnenej prednáškovej sále prihovoril tiež prítomný spisovateľ, publicista i politológ Roman Michelko. V kocke upozornil poslucháčov na najväčšie riziká nastupujúcej vlády liberálnych globalistov, medzi ktoré podľa neho patria snahy o transformáciu nemocníc na akciové spoločnosti, protiústavné zavedenie školného, zrušenie sociálnych opatrení, no najmä a predovšetkým hroziace riziko zavedenia amerického zdravotného systému. „Ak nie si bohatý – máš smolu!“

Foto: Ing. Edita Dürrerová