Nik nemohol nič vyčítať Sebastiánovi Roquefortovi, tichému a skromnému poddanému Jeho Kráľovského Veličenstva z ostrova Santa Furia. Roqueforta nebolo vidieť na dostihoch, neuznával kasíno, nemával chuť na víno. Nechoval nikdy v živote psa, ani papagája, ani kanárika. Uznával len poštové holuby, čo je napokon prirodzené, veď pracoval na pošte.

Nikdy ho nik nepočul opito vykrikovať vo vykričanej štvrti, hoci túto štvrť navštevovala dobrá trištvrtina jeho kolegov. Nemal nijakú priateľku, preto stratil postupne všetkých priateľov. Nikdy neporušil listové tajomstvo, bol stelesnením poštárskej spoľahlivosti a preto aj spoľahlivou neplatenou oporou miestneho podsvetia. Z toho dôvodu nijaký z gangstrov naň nevystrelil, iba kolegovia si z neho občas strieľali.

Prednosta pošty si ho nesmierne cenil za to, že nezbiera známky. Mal istotu, že z Roqueforta príležitosť neurobí zlodeja. Roquefort nikdy nezneužil služobnú pečiatku. Treba však dodať, že mu to tiež nikdy nik nenavrhol. Nikdy ho nepokutovali za nedovolenú rýchlosť, azda aj preto, že jeho zdedený bicykel patril k typom, ktoré nemali ešte guličkové ložiská. Nosil denne čisté vreckovky, ktoré si sám pral, a čisté svedomie, ktoré si starostlivo udržiaval. Mal rezervné goliere, rovnú chrbticu a ploché nohy. Nemal bohatú tetu, ale ani chudobnú neter, nemal teda príležitosť dostať sa na šikmú plochu.

Pracovitý a svedomitý Sebastián Roquefort sa už veľmi tešil do dôchodku. Chystal sa trochu cestovať, spoznávať život za ušetrené peniažky, dať sa unášať čalúnenými vozňami mestskej dopravy do neznámych, romantikou i senzáciami opradených mestských štvrtí, na miesta, kde sa odohrali senzačné prepady poštových doručovateľov.

Istotne by sa mu bol splnil jeho životný sen, keby si ho nebol povšimol istý kráľovský tajný radca, ktorý prišiel osobne odoslať rekomando svojej milenke. Pristúpil k poštovému okienku a zaujalo ho nehanebné počínanie tohto úradníka.

Roquefort za poštovým okienkom s neskrývanou rozkošou, so zločineckou pedantériou úradnou pečiatkou udieral Jeho Kráľovské Veličenstvo do hlavy. Trieskal do nej neúnavne a systematicky, lebo ostrov Santa Furia nevydal okrem portrétu panovníka nijaké príležitostné známky. Kráľovský tajný radca sa zachvel pri každom Roquefortovom cynickom údere. Pochopil, že v úradníkovom počínaní je istý beštiálny zámer. Pečiatka ani raz nezasiahla okraj známky, alebo golier kráľovského smokingu, v najhoršom prípade okraj ucha Jeho Kráľovského Veličenstva, ako to bývalo zvykom u rozvážnejších poštových úradníkov. Roquefort spracúval listy razantnými, rozhodnými údermi do panovníkovej hlavy.

Skutočnosť, že pani radcová našla neodoslané rekomando vo vrecku pána tajného radcu a zachoval sa ako osoba, ktorá neskladala poštársku prísahu, iba urýchlila Roquefortov pád. Roqueforta preradili z postu úradníka pošty na post poštového doručovateľa. Sen o dostatočnej penzii, umožňujúcej spoznávať rodné mesto, sa rozplynul.

Treba však dodať, že poctivosť a svedomitosť sa Sebastiánovi Roquefortovi predsa len vyplatili. Preradili ho do chudobnej štvrte, v ktorej ani najnaivnejší lupiči poštových doručovateľov neprepadávajú.