Kontakty
Slovenský rozhľad
Nobelovo námestie 8
851 01 Bratislava

Vladimír Dobrovič
0915 798 909

mail: skrozhlad@gmail.com
Naši partneri:

Ovládali loptu ako profesionáli – Ján Sliačan

Týždenník Mladý svět patril v druhej polovici minulého storočia medzi najčítanejšie, a teda najobľúbenejšie časopisy vo vtedajšom Československu. Vydával ho síce Socialistický zväz mládeže, ale v rámci možností sa čo najviac vyhýbal ideologickým témam, a dokonca aj v období normalizácie prinášal zaujímavé materiály pomerne vzdialené od komunistickou stranou vytýčených línií, ktoré museli dodržiavať všetky médiá. Vďaka tomuto týždenníku sa napríklad úspešne rozvíjal i sálový ženský futbal či rôzne netradičné športové súťaže.

 

Práve pred polstoročim sa z iniciatívy Mladého světa zrodil Konkurz futbalových kúzelníkov - festival futbalovej techniky. Táto netradičná súťaž pozostávala z troch častí - zo streľby zo vzdialenosti 16 metrov do žrde alebo brvna (S), žonglovania s loptou vo vzduchu (T) a z hlavičkovania dvojíc (H).

 

Do týchto súťaží sa prihlásili aj chlapci zo Slovenska, medzi nimi dvaja mladí Spišiaci - Marián Hujduš a Juraj Slovinský z Prakoviec. Počas prípravy sa dokázali zlepšiť z 288 hlavičiek až tak, že približne tritisíc už bolo pre nich samozrejmosťou a ich rekord predstavoval výkon 5 798 hlavičiek v priebehu šesťdesiatich dvoch minút, pričom prestať museli pre tmu! Marián Hujduš mal veľmi solídne výsledky aj v ďalších disciplínach - žonglovať s loptou vo vzduchu dokázal až neuveriteľných osemdesiatjeden minút a osobný rekord zo streľby z desiatich pokusov dokonca desať úspešných!

V Prahe už síce rekordy od neho i Juraja Slovinského nepadali, ale aj tak oslnili porotu, divákov i vzácnych hostí. Nevyhovárali sa na nič, ale studené daždivé počasie a s nepríjemným vetrom by určite ovplyvnilo výkony aj takých hviezd, akými sú v súčasnosti Ronaldo či Messi.

 

SLOVENSKÁ PREVAHA

Dve z troch disciplín vyhrali slovenskí účastníci. Streleckú súťaž Jozef Andel z Ivanky pri Nitre a v hlavičkách dominovali M. Hajduš a J. Slovinský. V ťažkých a nepriaznivých poveternostných podmienkach dohromady odhlavičkovali loptu 1 610-krát. Marián Hajduš bol zároveň druhý v streľbe. Mušku mal dobrú - v troch sériách po 10 striel trafil do brvna pätnásťkrát (6 - 5 - 4), teda jeho úspešnosť predstavovala päťdesiat percent. Cechom sa ušlo iba prvenstvo v žonglovaní.

Celé zápolenie pozorne sledovali dve významné osobnosti čs. futbalu - trojnásobný kráľ strelcov v rokoch 1946, 1947 a 1950, bývalý čs. reprezentant Josef Bican a Antonín Panenka, budúci majster Európy v roku 1976. Z ich rúk víťazi prevzali futbalové lopty a športové tašky. Aj keď odvtedy prešlo polstoročie,

môžeme si položiť niekoľko aktuálnych otázok.

 

OTÁZKY PO POLSTOROČÍ

Napríklad - ako by sa v dnešných podmienkach a pri terajších možnostiach uživili vystupovaním na rôznych športových a spoločenských podujatiach doma i v zahraničí takí kvalitní žongléri s loptou ako spomenutá slovenská trojica? Ako by z toho, čo dokázali s loptou, vedeli dnes profitovať a solídne žiť? Marián Hajduš, ktorý nás informoval o slovenskom úspechu pred polstoročím na pražskej Sparte, však nad niečím takým ani nikdy neuvažoval. Dal prednosť vysokoškolskému štúdiu, stal sa strojným inžinierom, futbalu sa venoval iba na amatérskej úrovni. So Spartakom Prakovce hrával divíznu súťaž, spomínal nielen na úspechy pri Vltave, ale najmä na tréningy v žonglovaní v stiesnených pomeroch izby v študentskom domove.

Škoda, že takéto, resp. podobné súťaže sa už dnes neorganizujú. Sporadicky sa síce stáva, že nejaký kúzelník s loptou sa objaví pred televíznymi kamerami v takej sledovanej relácii ako Česko-Slovensko má talent, ale niekoľkoročné výsledky tejto súťaže dávajú jasne najavo, že šancu na popredné umiestnenia majú skôr speváci. Okrem toho futbalové kluby s cieľom prilákať na štadióny čo najviac divákov počas prestávok stretnutí žrebujú spomedzi divákov tých šťastlivcov, ktorí potom môžu súťažiť v kopaní zo značky pokutového kopu. Najúspešnejší síce získajú rôzne ceny, ale tu skutočne ide iba o zábavu, zvýšenie návštevnosti a spestrenie nudnej prestávky medzi prvým a druhým polčasom. Na rozdiel od súťaže Mladého světa o nič viac...

 

HRDOSŤ NA DCÉRU

Pokiaľ sa nájde príležitosť, tento skromný muž radšej než o sebe hovorí o svojej dcére Henriete, ktorá sa narodila už v Košiciach - stavebnej inžinierke s červeným diplomom. Stala sa uznávanou hokejovou rozhodkyňou a od vedenia zápasov v žiackych súťažiach to dotiahla až na rozhodovania stretnutí na Zimných olympijských hrách v Sált Lake City (USA) v roku 2002! Tam si získala také meno, že Američania jej ponúkli stať sa profesionálnou rozhodkyňou v elitných profesionálnych súťažiach. Odmietla, chcela zostať doma na Slovensku a venovať sa tomu, čo úspešne vyštudovala. Pamätníci však doteraz spomínajú na to, ako toto útle žieňa dokázalo na ľade urobiť poriadok medzi bijúcimi sa hráčmi, vyššími od nej aj o dve hlavy, rázne ich oddeľovať od seba a potom aj vylučovať, a to zavše i do konca zápasu.