Ruská federácia si pripomenula štátny sviatok – Deň Ruska, ktorý pripadá na 12. jún – po prvý raz po pripojení Krymu. Na polo ostrove sa preto konali veľké oslavy vrátane predstavenia prezidentského jazdeckého pluku a leteckom akrobatickou prehliadkou v Simferopole a na Jalte za účasti tak špičkových letcov – akrobatov ako aj špičkovej leteckej ruskej techniky. Bola to  vlastne– po oslavách 9. Mája – druhá prehliadka ruskej vojenskej techniky na Kryme.

            Samozrejme masové oslavy boli po celej federácii, na Kaukaze najvýraznejšie v novo vystavanom Groznom, veľkým masovým koncertom na Červenom námestí a inde. Najpôsobivejší  bol však koncert niekoľko tisíc spevákov v Sankt Peterburgu zaliateho slnkom. Koncert bol pred majestátnou Katerdrálou svätého Izáka – pred Isakijevským chrámom jednou z najväčších katedrál na svete s kopulou vo výške 100 metrov. K tisícom hrdiel sa pripojili aj masy divákov, Petrohradčanov, bola to pôsobivá scéna obyvateľov severného hlavného mesta, severnoj stolici, solidarity a spolunáležitosti. Bola to ozvena starej baltickej tradície – voľakedy, nemajúc inej možnosti sa masové koncerty aj s účasťou do 30000 /tridsať tisíc/ spevákov konali v Estónsku či Lotyšsku, boli výrazom tej snahy udržať si identitu, ktorý po roku 1990 vyústila v štátnosť.

            Stará petrohradská tradícia verejných koncertov so slávnymi spevákmi, orchestrami a dirigentmi sa zvyčajne viaže k Palácovému námestiu pred Zimným palácom, dnešnou Ermitážou, masové podujatie pred chrámom bolo vlastne aj manifestáciou spolunáležitosti. Celkove je Deň Ruska, ktorý je tohto roku spojený s s Rokom ruskej kultúry, podujatím spolunáležitosti obyvateľov Ruska. Tento rok osobitne viazaný na to, že sa konal po prvý raz na Kryme a vedno s Krymom. Poloostrov bol pripojený, ako tvrdil prezident V. V. Putin na slávnosti v Kremli v súlade so želaním obyvateľstva a v súlade s medzinárodnými normami a právom, ale najmä v súlade so svedomím, zdravým rozumom a historickou pravdou.

Pre zahraničie je zaujímavý menoslov vyznamenaných štátnymi cenami Ruskej federácie. Tradične, už po 24 krát sa udeľujú najznámejším a rešpektovaným predstaviteľom vedy, literatúry a umenia či humanitárnej činnosti. Tento rok ocenili osem osobností, každá z nich dostala štátnu prémiu vo výške 5 miliónov rubľov, čo by bolo približne toľko aj v slovenských korunách. Jedným z nich bol patriarcha ruskej diplomacie, bývalý predseda vlády i šéf kontrarozviedky akademik Jevgenij Primakov. Primakova oceňujú lebo vyviedol štát z krízy toku 1998, pomohol Rusku vyhnúť sa mnohým medzinárodným konfliktom. Týkalo sa to o. i. Blízkeho východu, bol kritikom spojeneckej invázie do Iraku, lebo tvrdil, že to destabilizuje na dlhé obdobie celú oblasť, nielen Irak a naruší rovnováhu v oblasti s veľmi ťažkými dôsledkami pre celú oblasť medzinárodných vzťahov vrátane neriešiteľných situácií pre Európsku úniu, alianciu NATO i samotné USA. Dnes, jedenásť rokov po invázii sa ukazuje sila tohto ruského analytika, nečudo že si ho prezident Putin cení. Okrem iného akademik J. Primakov už ako predseda celoruskej obchodnej komory bol tým človekom, ktorý tvrdil, že si vie celkom dobre predstaviť Rusko ako asociovaného člena Európskej únie, bol prívržencom prehlbovania spolupráce  v pevnom presvedčení, že Ruske je a bude súčasť Európy, je a bude jej nedeliteľnou súčasťou. V tomto je Primakov u nás stále nedoceneným resp. nepovšimnutým. Pripomeňme ho aspoň teraz, keď pri preberaní štátnej ceny povedal, že prezident Putin sa v celej ukrajinskej kríze i v pripojení Krymu správal ako skutočný prezieravý politický líder štátu a národa.

Nesmiernu vďačnosť by sme mohli pociťovať tomu, že slávnosť v Kremli nám ukázala Fazila Abduloviča Iskandera, osemdesiat päť ročného spisovateľa iránsko-abcházskych koreňov, autora, ktorého dielo nielen stojí na rovnakej úrovni ako Johna Steibecka, ale aj iných nositeľov Nobelovej ceny za literatúru. Každý, kto pozná dielo Fazila Iskandera / v slovenčine je žiaľ prístupný iba súbor poviedol Strom života, v češtine je toho viac/ vie, že toto nie je prehnané tvrdenie, je to skôr poukaz na ignoráciu alebo limity tých, ktorí navrhujú autorov na Nobelové ceny za literatúru. Strhujúce dielo Fazila Iskandera preložené do mnohých jazykov vrátane japončiny je vysokou umeleckou demonštráciou všeľudskej sily, sarkazmu a irónie príslušníka malého národa, ktorý sa  prejavil nie v svojom rodnom jazyku, ale oveľa širšie prístupnej ruštine. Autor ročník dostal štátnu cenu po prvý raz, to hovorí za veľa. Je to svetový po rusky píšuci autor, ruština, ale najmä literatúry môže byť na neho hrdá. Umelec dokazuje, že aj malý národ nemajúci ani pol milióna, jazyk, málopočetného obyvateľstva vystaveného tlaku väčších kaukazských jazykov o ruštine nehovoriac ktorá sa ledva udržuje má kultúru vzťahov a tradícií, ktorá stojí v základoch neopakovateľného literárneho diela svetovej úrovne.

Pripomeňme ešte, že prémiu a 5 miliónov rubľov dostal azda najprestížnejší violončelista na svete Jurij Bašmet, pedagóg a tvorca charitatívnych projektov, akademik A. Čubarjan stojaci na čele inštitútu všeobecných dejín, chýrny vedec A. Grigoriev, autor a realizátor programu prípravy sovietskych a ruských  ako aj zahraničných, medzi iným slovenských kozmonautov. Medzi ocenenými nechýbali tvorcovia výnimočného umeleckého filmu Legenda číslo 17o osobnom príbehu slávneho hokejistu Valeria Charlamova, film označujú za novú stránku v dejinách ruskej kinematografie.

Deň Ruska pripadá na 12. jún pretože je to výročie prijatia Deklarácie o štátnej suverenite Ruskej federácie v roku 1990. Rozsiahle tohtoročné oslavy vzhľadom na vývoj na Ukrajine ako aj po pripojení Krymu k federácii mali prispieť k posilneniu tradícií toho najmladšieho ruského štátneho sviatku, najmladšej ruskej tradície štátnych sviatkov a formovaniu ruskej štátnej identity, zdôrazňovaniu vlastenectva a väzby k ruskej štátnosti. Masové podujatia, veselice a výnimočné koncerty mali prispieť k udržaniu verejnej podpory pre politiku štátneho vedenia, osobitne prezidenta V.V. Putina s ktorého počínaním súhlasí okolo 82 percent opýtaných v reprezentatívnych prieskumoch verejnej mienky, pritom inštitúcií, ktorých výsledky sú bernou mincou aj v zahraničí.