Kontakty
Slovenský rozhľad
Nobelovo námestie 8
851 01 Bratislava

Vladimír Dobrovič
0915 798 909

mail: skrozhlad@gmail.com
Naši partneri:

Organizácia (takmer) na výbornú! – Ján Sliačan

Návraty k európskemu šampionátu v malom futbale v Košiciach

 

Od skončenia majstrovstiev Európy v malom futbale v Košiciach už prešiel mesiac. Napriek tomu si toto podujatie, uskutočnené po prvýkrát na území Slovenska zaslúži, aby sme sa k nemu vrátili. Veď jeho špecifikom bolo najmä to, že aj keď išlo o európsky šampionát so všetkým, čo k nemu patrí, zápolili na ňom výlučne amatéri. Teda športovci, ktorí majú svoje zamestnanie, žiadne profesionálne zmluvy, alebo sú študenti. Dnes sa niečo podobné v súvislosti so štátnou reprezentáciou nenosí. Ďalšou kuriozitou bolo to, že v hľadisku sledovalo stretnutia amatérov viac divákov, ako ich často býva na našich prvoligových futbalových štadiónoch – a tam už amaterizmus nemá miesto... Tých divákov pod strechou Steel arény, košického štadióna L. Trojáka by však bývalo ešte oveľa viac, keby cesta mužstva Slovenska neskončila v štvrťfinále.

 

Začnime, ako sa hovorí, od Adama. Z medzinárodného pohľadu ide o mladý šport, i keď podľa vlastných pravidiel cez malý futbal prešli na svojich uliciach a „pláckoch“ v detstve a mladosti aj dnešní osemdesiatnici. Európska federácia malého futbalu (EMF) vznikla až v roku 2012 a v tom istom roku sa už uskutočnili majstrovstvá Európy, 16 reprezentačných výberov zápolilo v hlavnom meste Moldavska – Kišiňove. Ďalší šampionát bol o rok neskôr na gréckom ostrove Kréta. Keď sa ten premiérový hral pred budovou národnej opery, nasledujúci na morskej pláži... Každé stretnutie v Grécku videlo v priemere až 2500 divákov.

 

Jedno je však isté: malý futbal dnes patrí medzi najrozšírenejšie športy na našej planéte. Aj preto už v roku 2018 Európska komisia uznala dôležitosť malého futbalu a EMF, podporila federáciu prostredníctvom programu Erasmus s cieľom zvýšiť fyzickú aktivitu podporujúci zdravie v celej Európe práve vďaka hraniu malého futbalu.

 

PRIVEĽA PREKVAPENÍ

V Košiciach sa predstavilo 24 mužstiev rozdelených do šiestich skupín: Slovensko, Belgicko, Taliansko a Poľsko (A-skupina), Albánsko, Azerbajdžan, Rumunsko a Španielsko tvorili B-skupinu, Bulharsko, Čierna Hora, Gruzínsko a Rakúsko C-skupinu, Maďarsko, Portugalsko, Turecko a Ukrajina D-skupinu, Česko, Francúzsko, Moldavsko a Srbsko E-skupinu a Grécko, Anglicko, Izrael a Kazachstan poslednú F-skupinu.

 

V jednotlivých skupinách každý jej účastník odohral tri stretnutia a po ich skončení sa víťazmi stali Slovensko (vyhralo nad Belgickom 2:0, Poľskom 4:0 a remizovalo s Talianskom 1:1), Rumunsko, Čierna Hora, Ukrajina, Srbsko a Anglicko, na druhých miestach skončilo Taliansko, Azerbajdžan, Bulharsko, Maďarsko, Česká republika a Izrael. K týmto postupujúcim do 8-finále pribudli štyri najúspešnejšie celky z 3. miesta v skupinách – boli to Gruzínsko, Portugalsko, Francúzsko a Kazachstan. Slovenskí futbalisti prešli cez ďalšiu prekážku, nad Gruzínskom vyhrali 2:1, ale vo štvrťfinále podľahli Azerbajdžanu 0:1, po góle z trestného kopu. Z pohľadu nášho mužstva i niektorých zahraničných odborníkov k odpískaniu penalty českým rozhodcom vôbec nemalo dôjsť, nečudo, že po skončení z úst členov nášho tímu lietali skutočne veľmi ostré slová, silných emócií bolo vo vzduchu toľko, že sa mohli nabrať lopatami...

 

Žiadne protesty však nič nezmenili na výsledku a tak sa reprezentačný výber Slovenska s ďalším účinkovaním na šampionáte musel rozlúčiť. Škoda, lebo v opačnom prípade by sa organizátori mohli tešiť na návštevy okolo 5000 divákov na stretnutie a možno by ich bolo ešte aj o tisíc viac...

 

Už pred týmito majstrovstvami sa hovorilo, že najväčšiu šancu na titul majú celky Rumunska (šesťnásobný víťaz EMF EURO), Českej republiky, Maďarska a okrem toho mnohí verili, že medailové umiestnenie sa ujde aj na Slovensku. Nakoniec všetko skončilo inakšie, nikto nerátal s tým, že karty poriadne zamiešajú dva mimoeurópske celky – Azerbajdžan a Kazachstan. Pritom o vyrovnanosti mnohých účastníkov vo vzájomných súbojoch svedčili iba konečné výsledky, dosiahnuté po tom, ako po remízach nasledovali penalty. Tak ešte vo štvrťfinále po výsledku Maďarsko – Kazachstan 1:1, na pokutové kopy vyhrali hostia z najvzdialenejšej účastníckej krajiny 4:3, nerozhodne skončil aj súboj dvoch veľkých kandidátov na majstrovský titul Česka a Rumunska 0:0, šťastnejší však nakoniec boli Rumuni – na pokutové kopy vyhrali 2:1, v semifinále Azerbajdžan zvíťazil nad Kazachstanom 3:2, zápas Bulharsko – Rumunsko skončil bez gólov, pri penaltách mali šťastie opäť Rumuni (4 :3). V zápasoch už o medaily a titul Bulhari zdolali Kazachstan 4:1 a tak skončili tretí, vo finále Azerbajdžan prekvapujúco vyhral nad Rumunskom 1:0 a tak pohár pre nového majstra Európy pocestoval až k brehu Kaspického mora – do Baku. Azerbajdžanu doteraz patrila až 27. priečka v rebríčku EMF, s horším umiestnením do Košíc prišli už iba Poliaci (28.), Francúzi (29.), Gréci (30.) a Gruzínci (31.). Nemôžeme nespomenúť to, že kvôli vojenskej agresii voči Ukrajine Európska federácia malého futbalu EMF vyradila z účasti na šampionáte v Košiciach mužstvá Ruska a Bieloruska, túto dvojicu nahradili Čierna Hora a Grécko.

 

NA PROFI ÚROVNI

Košické majstrovstvá Európy boli naozaj veľmi dobre pripravené. Fungovalo naozaj všetko, či už to bola propagácia podujatia, prívetiví usporiadatelia, možnosť zakúpiť si rôzne suveníry, napr. tričko s emblémom šampionátu a šiltovku za 19 eur, šál za 15, kľúčenku za 5, magnetka stála 3, odznak 2 eurá. Zaujímavý bol aj kultúrny program medzi jednotlivými stretnutiami a polčasmi, za výhodné ceny sa dali kúpiť rôzne balíčky vstupeniek. Aj pokiaľ hrali proti sebe dva cudzie celky bez svojich priaznivcov, organizátori dvom skupinám deti dali ich zástavy, napr. taliansku a belgickú a tie potom nadšene povzbudzovali "svojich". Okrem toho na štadióne bol stánok zameraný na propagáciu Slovenska so solídnym počtom prospektov a máp. Možno, že niektorí zahraniční účastníci využijú získané informácie a zavítajú na Slovensko so svojími najbližšími v rámci svojich dovoleniek a prázdnin. Nás ešte zaujala aj zostava Rakúska – v prevažnej miere ju tvorili Turci a hráči, ktorých rodičia pochádzajú (alebo aj oni) z niektorej zo zväzových republík bývalej Juhoslávie.

 

NECHÝBALA AJ NEPRÍJEMNOSŤ

Ako sme v predchádzajúcich riadkoch napísali, všetko bolo na patričnej vysokej úrovni. Až na jednu vec: v aréne bola početná skupina mladíkov, rovnako oblečených v oficiálnych tričkách majstrovstiev, tzv. podávačov lôpt, ktoré sa v zápale bojov dostali až za mantinely. Žiaľ, našli sa medzi nimi dvaja, ktorí vždy počas hymien (denne ich hrali až osemnástim reprezentáciám!), si pohadzovali loptu, resp. si do nej kopali. Po upozornení niektorým z novinárov, aby s tým prestali, sa čudovali, čo vlastne im vytýkajú. Sám autor týchto riadkov hľadal zodpovedného funkcionára, ktorý mal na starosti skupinu podávačov lôpt, aby ho upozornil na tieto nešváry, ale nikto z usporiadateľov ani esbeeskárov nevedel, kto to vlastne je. Takže jedna škvrna...

 

Tou ďalšou bola dvojica pracovníkov v tlačovom stredisku. Pozitívne na tom bolo to, že organizátori aj tam dali priestor mladým ľuďom, zrejme študentom. Jedna dvojica rôzneho pohlavia si však svoje sympatie čo dokonca erotickú vzájomnú príťažlivosť mohla navzájom preukazovať na inom mieste. V každom prípade to však bol vydarený šampionát, bol pripravený dôkladne a na vysokej organizačnej úrovni, za čo si slová uznania zaslúži celý organizačný výbor EMF EURO 2022 (oficiálny názov šampionátu) na čele s jeho predsedom Petrom Králikom.