Na slovenskej politickej scéne sa opozičné strany dostávajú do zložitej pozície. Strácajú dôveru a podporu voličov. Takáto vizitka nie je žiadnym prekvapením. Opoziční politici nedokážu na parlamentnej pôde stanoviť svoj reálny program: ako a či vôbec chcú pozitívnymi činmi prispievať k riešeniu rôznych zložitých problémov v našom štáte. Práve takých, ktoré vytvorili v období svojho trojročného vládnutia. Sústreďujú sa iba na kritiku vládnej koalície, vymýšľajú rôzne kauzy a do radov občanov vnášajú napätie, nervozitu a nepokoj.

Napriek veľkej podpore takmer všetkých médií nevedia, alebo nechcú účinnejšie osloviť výraznejšiu časť svojich priaznivcov. Nespokojnosť sa v ich vlastných radoch očividne zvyšuje. Opozícia odmieta trpezlivý dialóg, v ktorom by dominovali slová oživujúce nádej, spoluprácu a vzájomnú úctu k politickým protivníkom. Na parlamentnej pôde aj v médiách často dominujú ich slová, ktoré ubližujú, nivočia a znevažujú aj blízkych kolegov.

Úcta k hovorenému slovu aj k politickému protivníkovi v ich slovníku nemá miesto. V národnej rade od samého začiatku presadzujú nereálny program. Škoda, že v tejto zložitej aj medzinárodnej politickej situácii si opoziční politici ani na chvíľu neuvedomujú svoju povinnosť trpezlivo a vecne diskutovať nielen s vlastnými členmi, ale aj s vládnou koalíciou a hľadať spoločné východiská pre aktívnu a užitočnú prácu. Presadzujú metódy, ktoré sú v demokratických pomeroch neprijateľné. Dôsledky ich terajšieho pôsobenia na parlamentnej pôde sa negatívne prejavujú v celej spoločnosti.

Zlú vizitku ich práce potvrdzujú aj prieskumy verejnej mienky. Podľa agentúry AKO za júl 2024 by sa do parlamentu nedostali Demokrati  (4,4) Maďarská aliancia (4,3), Slovensko, Za ľudí a KÚ (3,5).

V porovnaní s vládnymi stranami ďaleko zaostávajú. Strana Smer má 23,5% podporu voličov. PS 21,7%, Hlas 15,5%, KDH 7,4%, SaS 5,6%, SNS 5%.

Väčšina občanov už odmieta počúvať politikov a najmä političky, ktoré takmer pravidelne navrhujú odvolávanie ministrov. Hlásajú nepravdy presne tak, ako v časoch vládnutia Matoviča, Hegera aj nezabudnuteľného Ľudovíta Ódora. Práve posledný menovaný sa do kroniky slovenskej vlády zapíše na prvé miesto v procesoch ničnerobenia...