Sme svedkami obrovského pokusu, nevídaného experimentu. Hospodárstvo a život veľkého mnohomiliónového štátu, desaťročia naplno zapojeného do globálneho sveta, majú byť odrezané od sveta a uzavreté len do svojho rubľového sveta. Odrezanie má niekde aj tak trochu humorný nádych: Moskva sa 13. marca lúčila s obľúbenými občerstveniami rýchleho občerstvenia McDonald. Jeho príchod kedysi davy Rusov oslavovali ako novú éru. Teraz nastali takisto nové časy. Malo to len trochu nádych fašiangovej karnevalizácie. Lebo od prvých chvíľ mali Rusi pochybnosti, či vedenie ich štátu dobre zvážilo riziká. 

Zmenil sa ruský jazyk. Namiesto slova vojna sa v médiách nielen píše, ale aj hovorí: „slovo zakázané –  Roskmnadzor-om“, teda inštitúciou zaoberajúcou sa závadnými informáciami v online priestore. Jej názov je aj Federálna služba pre dozor oblasti telekomunikácií, informačných technológií a masmédií. Je to masový jav – kto nechce byť potrestaný, namiesto slova vojna hovorí: „slovo, ktoré je zakázané používať“. Bol to priam slovný kabaret napríklad vo vysielaní rádia Echo Moskvy, kým mu nezobrali licenciu. Všade, kde chceli hovoriť o vojne, používali slovné spojenie „zakázaný názov“. Pritom Echo okrem iného vysielalo priame rozhovory s úhlavným kritikom prezidenta Putina Michailom Chodorkovským alebo s jeho bývalým partnerom a spoluväzňom Nevzlinom. Ale takú chybu, aby používalo zakázané slová, nikdy neurobilo. Pozoruhodné boli aj hodinové rozhovory s vnučkou niekdajšieho čelného sovietskeho predstaviteľa Ninou Chruščovovou, profesorkou dejín s ešte stále dobrou ruštinou, z New Yorku. Tá okrem iného neodporúčala démonizáciu Putina s poznámkou, že aj americkí prezidenti sa nezdráhali vojny, keď chceli odstrániť im nepohodlných šéfov iných štátov. Pritom ide o kritičku Putina. 

Rusko sa za tri týždne ocitlo v politickej i ekonomickej izolácii. Cieľom je postupne úplné embargo ruského dovozu a na druhej strane zásobenie Ukrajiny peniazmi a zbraňami. To už zrejme nejde len o zastavenie ruskej vojenskej operácie, ktorá nesplnila cieľ útočníkov. Podstata Európy je v úsilí odstrihnúť sa od ruského plynu, ropy a uhlia. V Nemecku to tvorí pritom päťdesiatpäť percent energetických zdrojov. Nedá sa to hneď z večera na ráno. Nemecká ekonomika by šla do kolien. Sankcie vyženú infláciu v Rusku, zatiaľ na dvadsať percent a spôsobia pokles ekonomiky zatiaľ okolo osem percent. Ruské energetické zdroje obmedzuje Európa, aj keď platí za to narastajúcimi cenami, drahotou pre vlastných obyvateľov. Rusko je tiež svetovo dôležitým vývozcom obilnín a samo kvóty kráti. A už sa ozval minister nemeckej vlády zo strany zelených. Obvinil prezidenta Putina z vytvárania potravinovej krízy, hrozby hladu. V Rusku sa už dávnejšie pohľad na obrazovku úplne zamenil na pohľad do chladničky. A aj pohľad do peňaženky radového Rusa je šokom. Dolár a euro zdraželi tak ako nikdy predtým a prestali platiť aj medzinárodné platobné karty. Miliónom Rusov, privyknutým rok čo rok voľne študovať, cestovať, platiť kartou a pokojne cez hranice vyvážať či privážať do desaťtisíc dolárov, sa svet zmenšil, ba scvrkol. Je zrejmé, že treba hľadať riešenia, a to tak, aby nás tie opatrenia neprišli napokon drahšie ako ruské obyvateľstvo. 

Dnes je hlavná otázka, ako sa vojna skončí. Čo bude potom s obnovou Ukrajiny? Ako sa s následkami vyrovná nielen prezident Putin, ale – a o to ide – najmä Rusko. Aký štát bude mať Európa na svojich hraniciach? 

Vojna zmenila prudko žurnalistiku a jej slovenčinu – neuveriteľné, ako odhalila slovenskú povahu ochotne kádrovať, udávať, vytvárať zoznamy a čierne listiny a vyrovnávať si osobné účty. Nenormálne pomery vo verejnej komunikácii prudko postihnú možnosti slobodného politického prejavu, deformujú náš jazyk, možnosti otvorene rozoberať, ako a prečo sa mení náš svet. Pod tlakom informačných teroristov zaostávame za úrovňou nemeckých či nemecko-francúzskych  verejnoprávnych médií. Keď prevláda propaganda, vzďaľujeme sa od európskej úrovne.