Pre slovenský národ to nie je príjemná novina, ale lepšej niet. Reči o tom ako napredujeme, akí sme úspešní a podobne sú iba  frázami, ktoré k ničomu nevedú a z nich sa najesť nemožno, lebo duchovnú potravu už uprednostňuje málokto. Svetových bankárov, teda elitu sveta svrbia dlane, pretože ekonomikám sa nedarí a peniaze netečú tak ako predtým. A to je samozrejme čas na štrnganie zbraní a vyvolávanie zlých duchov,  delenie  štátov, čo obyčajne končí vojnou. Paralely s obdobím pred druhou svetovou vojnou sú zjavné a neodškriepiteľné.

Blížime sa teda k novému stretu, ktorý by mal rozhodnúť o novom delení sveta, o novom svetovom poriadku.  A samozrejme rozhodne sa o tom o pár dní, pri voľbe prezidenta USA, teda krajiny, ktorá doteraz ovládala svet, diktovala vojny, rozdeľovala  štáty,  jednoducho  ovládala svet, až do tých najmenších krajín, Slovensko ako nový štát nevynímajúc. Vťahovalo  Slovensko do svojich sídiel, ktoré boli súčasťou veľkej šachovej dosky, stratégie, ako sa zmocniť Ruska po páde železnej opony. Slovensko bolo znova bez šancí, tak ako voľakedy pri vzniku prvého Slovenského štátu. Stačí si spomenúť na slová V. Mečiara, ktoré pri návšteve USA a stretnutí s tvorcom  americkej dominancie nad svetom Z. Brzezinskim: Po tomto stretnutí som jednoducho nemohol zaspať.  A tak je celkom evidentné, že tvorca jednopolárneho sveta povedal slovenskému vtedajšiemu lídrovi celkom jasne, čo Slovensko čaká, kde je zaradené a ako sa má správať.

A bolo celkom jasné aj to, že svojim vládnutím nevyhovuje trendu, ktorý má byť nastolený. A tak prišli mládenci na všetko schopní, aby vyhoveli požiadavkám, ktoré boli už vopred nalinkované a vedeli, že ich podržia všetky sily, vlastne len jedna, tá ktorá panovala svetu. A hoci  sa na Slovensku nosí ako nadávka „mečiarizmus“,  celkom na túto dobu nesedí, pretože  všeličo tu vytvoril „amerikanizmus“, ktorý nakoniec slávil úspech v podobe najatého politika Dzurindu a jeho okolia. A Slováci stratili hneď všetko, a prišli aj o ilúzie. Akýsi politický potrimiskár menom Kaník vykrikuje čosi o demontáži demokracie na Slovensku v týchto dňoch, iní zasa o návrate mečiarizmu a tak podobne. Treba predsa celkom jasne povedať, že žiaľbohu nijakej „demokracii“ sa od vzniku  druhej Slovenskej republiky na  Slovensko nepodarilo ani zavítať, ani prísť na liečebný pobyt. A aká taká nádej v európskom spoločenstve štátov, hoci celkom lákavá sa nakoniec ukázala ako ďalšie jarmo nasadené na vola Samuela pri  oračke.

Určite by nikto neprotestoval, keby existovala nejaká zmysluplná  hospodárska spolupráca v akomsi európskom spoločenstve, ktorá by ťahala všetkých k ešte lepším výsledkom, nebodaj naozaj k blahobytu. Lenže celé spoločenstvo  tak ako od začiatku bolo vo vleku USA a nijako sa z toho vleku nevymanilo. A nasadili mu ešte aj politické jarmo. To čo dnes toto spoločenstvo stvára je niekedy nad pochopenie zdravým  sedliackym rozumom. A je celkom jasné, že sa rúti rovno do pekla, teda do rozpadu. Nakoniec to vzali na vedomie aj Rusi a vytvárajú spolu s Indiou a Čínou, či ďalšími krajinami hospodársku úniu, ktorá by mohla byť definitívnym  odklonom Ruska od Európy, čo by malo pre dnes už   pre po všetkých stránkach vyčerpanú Európu nedozerne následky.

Ale Putin je dobrý stratég a necháva si  dvierka do Európy ešte nie celkom zatvorené, pretože veľmi dobre vie, že Európa je ako nikdy predtým na bohatú ruskú surovinovú základňu odkázaná.  Ale hra o nový svetový poriadok je rozohraná, členovia elity sveta Bulderbergského klubu ani na okamih nepochybujú o víťazstve  Hillary Clintonovej v amerických voľbách, čo deklarovali na svojom zasadnutí v minulom roku. Samozrejme Donald Trump je dosť veľký hráč, ktorý sa nevzdáva bez boja, čo znamená, že obidvaja po voľbách, podľa toho kto zvíťazí majú pripravený aj plán „B“, ktorý môže byť  v obidvoch prípadoch aj začiatkom čohosi, čo prekvapí v prvom rade Ameriku  ale tým aj celý svet. A že to nebude nič prijemné o tom niet čo pochybovať. A tu v tomto politickom harašení sa niekde pohybuje maličké Slovensko, ktoré má samo so sebou toľko problémov ako maku, politicky je ešte stále nezrelé, o demokracii škoda hovoriť, kde neexistuje ani žiadna svornosť.