Voľby prerušili plodný dialóg. V sobotné ráno som sa v bore zhováral šeptom s božími stvoreniami a v šere obdivoval prebúdzajúce sa prírodné zákutia. Košík sa mi začal utešene plniť, no i tak som po chvíli radšej vyrazil do Prešporku. Voliť nových poslancov snemu. Na diaľnici späť na chalupu za Hasprunkou som potom uvažoval o povolebnom októbrovom článku. Spomenul som si na dávnejší výlet s vnukmi v Bojniciach, v ktorých v roku 1485 legendami opradený kráľ Matej Korvín tvoril dochované listiny. Viaceré z nich písal „sub nostris dilectis tilliis bojniciensibus“ (pod našimi obľúbenými lipami bojnickými). Z autorádia v smere z metropoly som zachytil slová našej terajšej panovníčky v Grasalkovičovom paláci. „V nedeľu budeme poznať výsledky volieb. Časť ľudí bude spokojná, časť však naopak nie. Jednou z najdôležitejších úloh budúcej vlády tak bude pokúsiť sa o čo najväčší zmier v spoločnosti. Pretože súdržnosť a zmier presahujú horizont volieb,“ zhodnotila. Neviem, nakoľko to Zuzana Čaputová myslela úprimne, či tomu aj sama verí…? Lebo slová politikov a viacerých verejných činiteľov majú u nás sotva váhu lipového listu, unášaného októbrovým západným vetrom.

Potvrdili to hneď prvé povolebné vystúpenia sklamaných straníckych lídrov či televízne diskusie po oznámení jasného volebného víťazstva strany Smer-SSD. Michal Šimečka (Progresívne Slovensko): „Urobíme všetko, aby Robert Fico nevládol.“ Urobiť „všetko“ pritom znelo ako vyhrážka či výzva k neakceptovaniu výsledku volieb. Igor Matovič (OĽaNO a priatelia) splietal nielen jeho obligátne hlúpoty o „mafii“ (za ktorú označil Smer, Hlas, SNS aj Sasku), no tiež o „demokratických stranách v parlamente“. Trnavský Borat zjavne nechápe, že ak boli voľby slobodné, demokratické a nezmanipulované, všetky parlamentné strany (delegované hlasmi občanov do najvyššieho zákonodarného zboru) sú demokratické. Eduard Heger (Demokrati) na tlačovej besede vyhlásil, že „rovnako, ako doteraz budú pokračovať v boji proti Robertovi Ficovi“.

Juraj Šeliga (Demokrati), maskovaný briadkou tajného agenta, sa vrátil k svojej „brigáde“ politického aktivistu z jari 2018, volajúceho zase hercov a kaviarenských povaľačov do ulíc – asi s túžbou po „bratislavskom Majdane“. Nezabudol skonštatovať, že stále mieni bojovať proti generálnemu prokurátorovi, pretože chce naďalej žiť v „tejto krajine“. Jaroslav Naď (Demokrati) sa obáva toho, čo prinesie vláda Smeru. Majerský (KDH): „Napriek volebnému výsledku si myslím, že Slovensko môže ostať demokratickou krajinou.“

Líder Sasky Richard Sulík v Liberálnom dome (viditeľne pod vplyvom čohosi) neskrýval radosť nad vypadnutím Republiky z parlamentu. „A ten výkvet slovenskej politiky Andrej Danko, by mohol vypadnúť tiež!“ Ak je už reč o výkvete, zaujali ma viac slová bývalej herečky, diplomatky (a odporkyne slovenskej štátnosti) Magdalény Vášáryovej na margo volebného víťaza so ziskom 22,94 % hlasov: „SMER volili fašisti a neonacisti – vyslovene spodina. Pán Robert Fico a  jeho družina, to sú už takí vypáchnutí ľudia, ktorí sú tam dávno už takých 30 rokov, ktorí modernému Slovensku nemajú čo dať.“ Toto na adresu 59-ročného štátnika na bratislavskej promenáde pri Dunaji (do českej televíznej internetovej televízie „Novinky.cz“) vyriekla 75-ročná bývalá neúspešná prezidentská kandidátka a bývalá poslankyňa Dzurindovej vládnej strany SDKÚ… Len tak na margo – v týchto predčasných parlamentných voľbách skončila SDKÚ-DS na poslednej meranej priečke s výsledkom 0,03%.

Nevládal som, ani som nechcel ďalej v rádiu počúvať či v televíziách sledovať tradičné povolebné prekáračky, špekulácie a kalkulácie o možných koalíciách pri zostavení vládneho kabinetu. Často sa nadužíva slovo „nenávisť“ a od Čaputovej až po Miroslava Beblavého s Magdalénou Vášáryovou vrátane mejnstrímových redaktorov a moderátorov ju ako mantru pripisujú zväčša Robertovi Ficovi či Smeru. Načim poznamenať, že ani pri jednom z hora uvedených citátov líder Smeru, ani predseda SNS neboli. Radšej sa povolebnému teátru s povinnými jazdami vyhli. Takže, kto tu, pani prezidentka, šíri nenávisť? Pre koho majú byť demokratické voľby príležitosťou pre upokojenie a zomknutie sa rozbitej spoločnosti?

Vybral som sa do lesa pripraviť si článok na stránku SLOVO o váhe slova. Zdalo sa mi to? Alebo sa naozaj ešte aj v zelenom machu, napadanom ihličí či v tlejúcom vyschnutom lístí hašteria i navzájom obviňujú huby? Muchotrávky – tigrovaná a cisárska so zelenou – z väčšej toxicity. Plávky s rýdzikmi o kulinárskom význame. A dokonca aj bedle s kozákmi – o trendoch v klobúkovej móde…

Vyvetral som si hlavu a už viem, aký volebný článok napíšem čitateľom SLOVA.

„Pod našimi obľúbenými borovicami záhoráckymi,“ postrehol som vo svojom košíku jasne sa črtajúcu vládnu koalíciu: dubáky, suchohríby hnedé a kuriatka. Uvažujem, či tú jednu jedinú plodnicu Suchohríba plstnatého ponechám demokraticky do zmesky alebo radšej vyhodím? Aby mi nekazil celkový umelecký dojem v  košíku?