Na poslednom summite EÚ v Bruseli – 12.2.2015 – bol predstavený dokument o novej podobe eurozóny. Bola prvykrát po dlhej dobe mierne povedané pravdivá a kritická /či sebakritická/. Totiž výhľadová časť tohto dôležitého dokumentu z pohľadu budúcnosti celej únie nežiada pre eurozónu nové inštitúcie, alebo samostatný rozpočet – formuluje iba otázky pre členské štáty, ktoré do júna 2015 sa majú vyjadriť:

- ako sa dá zabezpečiť väčšia transparentnosť a vyvodzovanie zodpovednosti v tak mnohovrstevnom usporiadaní ako má eurozóna?

- ako zabezpečiť vynucovanie hospodárskeho a fiškálneho riadenia?

- aké nástroje potrebujeme v situácii, kedy národné politiky jednotlivých členských krajín eurozóny napriek spoločnému dohľadu idú škodlivým smerom?

Z pohľadu perspektívy únie, tá posledná otázka je najvážnejšia. Prvý predseda EK Walter Hallstein pri nástupe do úradu v roku 1958 povedal: „Cieľom európskeho zjednocovacieho procesu je prekonanie národných štátov“.

Toto sa úspešne dialo takmer 50 rokov, potom sa začal odpor, obranný boj nacionalizmu v únii. Takýto stav sa dnes ukazuje vo všetkých oblastiach a inštitúciách politiky únie. Volí sa európsky parlament, jeho poslancov však môžeme voliť iba na báze národných kandidátok. Rozhodnutia sa de facto robia na vrcholných schôdzkach šéfov národných štátov a vlád. Európska komisia je nadnárodná inštitúcia, ktorá bdie nad európskymi zmluvami - ale komisárov nominujú národné vlády, atď.

Zavedenie eura bolo správne. Čo však únii určite chýba, je európska demokratická organizácia, ktorá by zisky spoločného reťazca produkcie štátov aj spoločne a spravodlivo rozdeľovala. Národná hospodárska politika to nedokáže.

Je treba plne sa stotožniť s niektorými odbornými kruhmi na Západe, že sa musí konečne začať diskutovať, ako konkrétne táto demokracia má vyzerať a ktoré inštitúcie a mechanizmy potrebuje. Tu nejde o presnú formuláciu toho, čo je národný záujem. Ale skôr o to, ako sa dajú národné pozície v stále tesnejšie integrovanej únii naplňovať. Konvenčná predstava naplňovania národných záujmov s podstatou tesnejšej EÚ nie je veľmi zlučiteľná. Pretože funguje akási nepriama úmera: čím je integrácie hlbšia, tým menej platí pre členské štáty únie bežné chápanie národných záujmov a možností ich presadzovať.

Je veľkým prínosom, že uvádzaný eurosummit rozbehol, začal novú etapu pre členské štáty. Kríza nálad voči EÚ, euru a európskym záležitostiam je aj preto taká šokujúca, lebo politické elity a finančné špičky sa z rôznych dôvodov doposiaľ nechceli, nemohli dotknúť dôvodov, ktoré krízu vyprodukovali a stále sa nenašla, neurčila demokratická inštitúcia schopná zisky férovo rozdeľovať. Zostáva veriť, že terajšie európske inštitúcie ešte budú také silné, že nevyhovejú Grécku na zmiernenie podmienok splácania dlhov na úkor ostatných členských štátov eurozóny! Pretože turbolencie nastali už aj v Taliansku a Španielsku a na máj sú naplánované parlamentné voľby vo V. Británii, ktoré poznačia aj vzťahy s úniou. A Cameronov plán zahrňuje aj zmenu súčasných európskych zmlúv...