Kde sa vzala, tu sa vzala..., pred prezidentskými voľbami 2018 sa zrodila nová rozprávka, ktorá má od dôb Pavla Dobšinského na Slovensku  nielen stabilné čestné miesto v každej knižnici, no najmä neskutočný kredit. „Rozprávka o nebojácnej Čaputovej“,ktorá sa sťa Popoluška vyhrabala zo smetiska a hneď po tom sa vybrala do sveta bojovať  proti zlu aza slušnosť, historický kredit rozprávky zadupala namiesto pod pezinskú až pod tú „víťaznú“– presunutú skládku v Senci... Lož porazila pravdu, marketing zabil myšlienku a nad Grasalkovičovým palácom zavlaje sukňa. No len vtedy, ak sa raz nájdu žartovníci, ktorí vylezú hore na strechu. Ako tí, čo Zemanovi zavesili na Hradčanoch červené trenírky.

No a toť, tesne pred voľbami do Európskeho parlamentu, videli sme na obrazovke RTVS  „Rozprávku o troch mlynároch“.  Trojica našich najvyšších ústavných činiteľov dostala vhrnčeku rovnakú múku. A predsa nám z obrazovky vypadli tri rôzne pečivá...

Podľa osvedčeného porekadla „o najväčšom psovi“...dostal vo verejnoprávnej televízii najskôr priestor prezident Kiska. Vo svojom poslednom mimoriadnom príhovore sa (podľa očakávania)nedopustil myšlienky. Napriek tvrdeniu, ževeľké problémy, ktoré nepoznajú hranice, nedokážu štáty zvládnuť samy. „So zmenami klímy dokážeme urobiť sami iba málo. Voda, vzduch ani pôda nepoznajú ľudské hranice.“ Potom však odchádzajúca hlava mafiánskeho štátu priznal (ako v mariáši)  farbu, čím potvrdil vernosť svojim chlebodarcom: „Len ťažko môžeme diktovať podmienky globálnym spoločnostiam s rozpočtami väčšími než má Slovensko. A ani najväčšiu súčasnú hrozbu pre demokraciu – dezinformácie a propagandu, neporazíme inak, než tým, že spojíme sily." 

Šéf slovenského parlamentu Danko vzápätí prezradil, že na hodine „z čítačky“ nedával dostatočne pozor... V agitke pred Eurovoľbami ale zaperlil myšlienkou, že za „dôležité považuje aj to, aby nerozhodoval marketing, peniaze, kampaň plná falošných sľubov a prázdnych slov“. Slovensko by mali podľa neho reprezentovať silní lídri, „ktorí nezabudnú, že ich prvoradou úlohou je zastupovať záujmy Slovenska". Predseda Národnej rady konštatoval, že Úniu založili lídri s víziou zjednotiť starý kontinent. „Takýchto lídrov dnes nahradili politici, ktorí prehliadajú skutočné problémy ľudí.“

Stále usmiaty ministerský predseda Pellegrini podporil svoje slová i argumenty najväčším počtom slovenských zástav utopených medzi modrými vlajkami so zlatými hviezdičkami. „Len silná a jednotná Európska únia garantuje nášmu národu budúcnosť a perspektívu“. Poukázal na témy, ležiace na európskom stole ako bezduché telo po nevydarenej operácii alebo ako odhalené „cinknuté karty“. Spomenul zavedenie európskej minimálnej mzdy, boj proti dvojakej kvalite potravín, spoločné opatrenia na európskych hraniciach, ktoré majú účinne potlačiť nelegálnu migráciu.

Tri vlasy deda vševeda, Tri oriešky pre Popolušku, O troch bratoch, Tri svište...

Podľa Aristotela „tri je číslo, ktorému prislúcha slovo ‚všetko‘ a triáda je číslo celku, pretože má počiatok, stred a koniec“. „Sila trojky“ je univerzálna, predstavuje človeka ako spojenie tela, duše a ducha, symbolizuje počiatok, stred a koniec; narodenie, život a smrť; minulosť, prítomnosť a budúcnosť; objímajúce božstvo (otec, matka, syn), ktoré sa odráža v ľudskej rodine. Poznáme tri teologické cnosti (viera, nádej, láska), slovanský mesačný boh má tri hlavy. Triáda je podľa Pytagorovej číselnej teórie prvým reálnym číslom a znamená dokonalú jednotu. Na týchto príkladoch možno pozorovať, že číslo tri predstavuje v každej kultúre koncentrovanú formu perfekcionizmu. Často sa spája so superlatívom a v rozprávkových textoch sa ním označuje intenzita, opakovanie, kontrast.

Či (?) aj ako ..., sa to podarilo slovenskej trojke  „najvyšších honelníkov“ nadháňajúcich  ovečky k májovým  eurovoľbám 2019 ? Dozvedeli sme sa to práve v čase, keď sa na bratislavskom zimnom štadióne  Ondreja Nepelu bojovalo o titul nového svetového šampióna v ľadovom hokeji. Naši traja v mnohom veľmi odlišní „mlynári“ z politickej rozprávky isto ale verili spoločne v jedno jediné. Že účasť vo voľbách  bude aspoň taká ako počet divákov vo vypredanom hľadisku ľadovej arény.

Ľudo Slovenský by povedal: „Ani mnoho, ani málo, len tak najlepšie.“