Už som dávno nesledoval reláciu O päť minút dvanásť na tzv. RTVS a tak som si pozrel nedeľné vydanie, kde sa stretli Robert Fico a Béla Bugár. Moja zvedavosť bola naozaj zbytočná. Predseda Mostu či Hídu bol pre mňa vždy politický šašo na slovenskej politickej scéne a je zbytočné jeho „tirády“ komentovať, to jednoducho nemá význam. Tak isto úlohu moderátora relácie, ktorý je vedomostne na úrovni o ktorej sa škoda zmieňovať. Veď keď napríklad pán Bugár hovoril o dohodách Budapešti /o Ukrajine po jej samostatnosti/ mal pripomenúť tomuto pánovi, čo bolo predmetom týchto dohôd. Samozrejme nemohol, lebo o tom nemá ani poňatia.

Predseda slovenskej vlády bol v tejto relácii samozrejme iná káva. Všetko čo povedal bolo naoko rozumné a pravé orechové. Až na niekoľko výnimiek. Tvrdil napríklad, že rozhodnutie obyvateľov Krymu o pripojení k Ruskej federácii bolo porušením medzinárodného práva. Pán R. Fico síce je právnik, ale nie je znalcom medzinárodného práva, alebo inak – nechce ním byť. Podľa neho sme pre porušenie medzinárodného práva neuznali dodnes Kosovo a pre to isté ani Krym. Pokladať svojich voličov za hlupákov nie je štátnická múdrosť, pretože aj jeho voličom je známe, aký je rozdiel medzi vznikom Kosova a vznikom Krymu. Slovensko neuznalo Kosovo z celkom lapidárneho dôvodu, existovali a existujú totiž obavy, že uznaním by sme umožnili vznik autonómie maďarskej menšiny na Slovensku. To dnes už vie každý, aj žiak prvého ročníka právnickej fakulty. A keďže sme neuznali Kosovo, tak máme právo neuznať ani Krym a finito. Zarážajúce na takomto výklade je podceňovanie obyvateľov Slovenska, že nevedia o tom, čo sa deje vo svete a ako sa to deje. Slovenský premiér si zrejme ani nevšimol, že v tomto názore na Krym je okrem Porošenka už osamotený jazdec, a o Kryme sa nehovorí ani v slávnych Minských protokoloch liberálnych mudrcov. A prestali o tom hovoriť aj tí, čo vrazili do zmeny na Ukrajine oných minimálnych 5 miliárd dolárov. Na okraj tejto témy len stručná poznámka, R. Fico neustále tvrdí, že Slovensko nie je /teda ešte nie je/ právny štát, a do toho patria aj medzinárodné práva.

 Na druhej strane som kvitoval, že sa R. Fico priznal k tomu, ako vtedy v roku 2009 v Kyjeve, keď J. Tymošenkovej povedali, že za dverami čaká akýsi R. Fico, nechala ho tam stáť ako kôl plote. Nepríjemná spomienka a aj realita. V súčasnosti však R. Fico hovorí o tom, že nikto z EÚ tak nepomohol Ukrajine, ako Slovensko, mysliac tým dodávky reverzného plynu /samozrejme ruského/ hoci Ukrajina vyhlásila Rusko za agresora oficiálne. Slovensko zatiaľ Rusko za agresora nevyhlásilo, urobil to a robí to len slovenský prezident A. Kiska, ale tu platí, že psí hlas do neba nejde. Slovensko teda skutočne pomáha Ukrajine, teda vláde v Kyjeve, aby mohla úspešne zabíjať ľudí na Donbase v bratovražednej vojne. Týmto sa chváliť je naozaj čudné. Ale R. Fico opakuje len slová svojho ministra zahraničných vecí. Okrem toho je Fico proti sankciám ako takým, ale zasa vzápätí tvrdí, že nikdy nenaruší jednotu Európskej únie, čím chcel ospravedlniť svoj podpis pod sankcie. Naozaj mi to troška pripomína rozprávku o holičovi kráľa Midasa, ktorý potom keď ho obslúžil, išiel za mesto, vykopal tam na poli jamky do ktorých zakričal „Kráľ Midas má dlhé uši“. Z tých jamiek vyrástli nakoniec vŕby, chlapci si z vŕbového prútia robili píšťalky a tie vydávali zvuky “Kráľ Midas má dlhé uši“. Za kráľa Midasa demokracia zrejme nebola a ani sloboda slova. Teraz je akási demokracia aj akási sloboda slova, takže R. Fico môže hovoriť čo sa mu zachce, aj si to obhajovať, lebo na to, čo hovorí má aj rukolapné dôkazy, ale potom, v Bruseli – o tom, potom.

V relácii zaznelo v tejto súvislosti aj to, že na výročie oslobodenia Bratislavy príde minister RF pán Lavrov. R. Fico komentovať návštevu V. Putina v Budapešti komentovať nechcel. Nečudujem sa mu, lebo pre Slovensko z toho nič dobrého nekuká. Minister Lavrov je však veľký politický hráč a diplomat, pravdou však je, že ako diplomat nijaké kontrakty nepodpisuje, príde na výročie oslobodenia Bratislavy a určite sa aj diplomaticky vyjadrí. Moskovský absolvent diplomacie M. Lajčák bude musieť skôr stáť v pozore, ako niečo hovoriť. A možno minister Lavrov niečo povie o kráľovi Midasovi a jeho holičovi, v diplomatickom jazyku. Ktorému bude treba rozumieť....

Pravdou však je, že ostatnú nedeľu som zasa neobedoval. Znechutený reláciou RTVS. Pripadá mi totiž, že ju treba, len preto, aby bola. Ďalšie nedeľné obedy si už nenechám znechutiť.