Švajčiarsko sa ocitlo pod masívnym tlakom viacerých štátov Európskej únie a Severoatlantickej aliancie (NATO). Dôvod je zdanlivo jednoduchý - švajčiarsky zbrojný priemysel patrí medzi svetovú špičku, je v prvej pätnástke. Viaceré štáty chcú zakúpené výrobky švajčiarskeho zbrojárskeho priemyslu poskytnúť Ukrajine. Lenže všetko kúpili pod podmienkou, že bez švajčiarskeho súhlasu ju neposkytnú tretej krajine, v tomto konkrétnom prípade Ukrajine...

V popredí je nemecký záujem, pretože od dodávok švajčiarskeho streliva a rakiet závisí výkon popredného tanku Gepard, vyrobeného osobitne na zostreľovanie lietajúcich aparátov, rakiet či vrtuľníkov a nízko lietajúcich lietadiel. Gepard, nazvaný podľa mimoriadne rýchlej africkej šelmy, je vybavený radarmi, dômyselnou elektronikou na súhru zameriavania cieľa a výkonnú rýchlu paľbu. Dalo by sa povedať, že je to protilietadlový tank. Lenže výkonné strelivo a rakety pre tento druh výkonnej zbrane dodáva práve švajčiarsky výrobca; momentálne si nemecký Bundeswehr objednal 12 400 kusov najnovšieho streliva. Podobný záujem o odpredaj diel a obrnenej techniky Ukrajine, na čo potrebujú švajčiarsky súhlas, majú aj Španielsko a Dánsko.

Masívny nátlak zo zahraničia znamená novú realitu. Povolenie, aj keď jednorazové, by znamenalo porušenie tabu - švajčiarskej neutrality. Tá vlastne tvorí základ identity tak jedinca, občana, ako aj štátu. No tentoraz udalosti nadobudli nový spád. Švajčiarsko sa pridalo k tým nariadeniam, ktoré sú platné aj v celej EÚ, aj keď nie je členom, pokiaľ ide o deväťdesiatdňový bezvízový pobyt držiteľov ukrajinských pasov či možnosť ubytovania u rodinných príslušníkov. Verejná mienka v krajine helvétskeho kríža je čoraz viac na strane Ukrajiny. Najnovšie sa po prvý raz väčšina - päťdesiatpäť percent obyvateľov - vyslovila aj za súhlas na predaj zbraní, ktoré iné štáty kúpili od švajčiarskych výrobcov. Samozrejme, aj samotný zbrojársky priemysel nechce prísť o zákazky a postavenie vo svetovej špičke. Zmena verejnej mienky sa prejavila aj v tom, že predstavitelia konzervatívnej ľudovej strany vo vedení bezpečnostného výboru parlamentu predložili príslušný návrh na hlasovanie. Takzvaný lex Ukrajina by umožnil predaj či poskytnutie zbraní tretím štátom, lenže v parlamente neprešiel: 98 poslancov hlasovalo za, ale 75 proti. Tým sa zároveň až do konca roka 2025 znemožní hlasovať o tomto návrhu. Nie je to však zrejme definitívne, pokiaľ ide o dodržanie prísnej povestnej neutrality. Možnosť by však bola oprieť sa o odsúdenie agresie viac ako dvoma tretinami členských štátov OSN. Nový pokus by mal zároveň určovať, že tretej krajine možno dať len tie zbrane, ktoré kúpili od Švajčiarska najmenej pred piatimi rokmi. Ide o zmenu verejnej mienky.