Nobelovo námestie 8
851 01 Bratislava
Vladimír Dobrovič
0915 798 909
mail: skrozhlad@gmail.com
No pasaran! – Dušan Konček
Šiesteho júna sa v bojoch na Donbase pri mestečku Izvarino sa pod tank ukrajinskej armády hodil so zväzkom granátov 55-ročný Alexander Skrjabin, ženatý, otec dvoch detí a montér na uhoľnej šachte. Deň predtým v Slavjansku a Kramatorsku ukrajinská moc vztyčovala ukrajinské zástavy a vyznamenávala vojakov, ktorí zabíjali svojich rodákov. Alexander Skrjabin je podľa nich separatista, ktorí háji záujmy Doneckej a Luganskej národnej republiky. Vyznamenaní vojaci ukrajinskej armády hája záujmy hŕstky oligarchov z Kyjeva, ktorá sa nazýva zákonnou mocou na Ukrajine. Už tri mesiace trvá táto bratovražedná vojna na Juhovýchode Ukrajiny. Zomreli stovky ľudí, detí, žien, nikto oficiálne čísla nepublikuje. Alexander Skrjabin je jeden z nich. Bojoval za dôstojnosť človeka vo vlastnej krajine.
Aký zmysel mal tento čin? Keď sa upálil Ján Palách v Prahe vzývali sme ho ako hrdinu. Nič to na cynizme vtedajšej svetovej politiky nezmenilo. Nič by sme neboli vtedy zmenili ani v takom prípade, keby sme sa boli upálili všetci. Zmení niečo skutok A. Skrjabina? Nezmení, ukrajinská moc pôjde ďalej v genocíde rusko jazyčného obyvateľstva na Ukrajine, v mestách ktoré obsadila zatvára ľudí bez toho či pomáhali alebo nepomáhali údajným separatistom.
Delostrelecky doslova zničila mestá Slavjansk a Kramatorsk, väčšina ľudí odtiaľ utiekla. Údajní separatisti sa stiahli do Donecka, to je už oveľa väčšie mesto a delostrelecké útoky by pripravili o život tisícky ľudí, tam to teda tak nepôjde ako v Slavjansku a Kramatorsku. A tak ich obkľúčia a budú snažiť vyhladovať.
Píše sa rok 2014, zrelý muž sa hádže so zväzkom granátov pod tank, prebieha genocída národa. Píše sa 21. storočie. Deti neďaleko od slovenskej hranice hodia s výkresmi na ktoré napísali: Bože, nezabíjajte nás, my chceme žiť.
Údajne kresťanské Slovensko zaujalo pozíciu mŕtveho chrobáka. Slovensko už dávno nie je kresťanské, zaradilo sa medzi bezbožníkov, cynikov súčasného sveta. Typickým príkladom bola napríklad omša po inaugurácii nového slovenského prezidenta, ktorý tam sedel ako „kôl v plote“. A sedel tam aj jeho otec, ktorý sa ako cirkevný tajomník svojho času podieľal na akciách, ktoré mali eliminovať účasť veriacich na Mária hore v Levoči. Cynizmus nemá naozaj oči.
Ale predstavte si, že u našich južných susedov, ktorých označujeme všelijakými prívlastkami, v ich parlamente zaznela výzva, aby ukrajinská moc prestala s genocídou vlastného národa a o tomto návrhu bude parlament rokovať. Maďari sa neboja, nikdy sa nebáli, postavili sa proti Habsburgovcom, postavili sa proti sovietskej moci aj v roku 1956. A nie slovami. Z krajín V4 sú jediný štát, čo sa nebojí povedať si svoj názor, nielen na situáciu na Ukrajine, Slovensko a Česko sú iba marionetky a Poľsko tradične využíva a zneužíva čo sa dá od EÚ až po USA.
Je náhoda, že americký prezident napíše list slovenskému prezidentovi, kde sa Barak Hussejnovič Obama pasuje sa najvernejšieho spojenca Slovenska a verí, že Slovensko bude pomáhať ukrajinskému ľudu .Kto je to „ukrajinský ľud“? Údajní separatisti, čo nesúhlasia sa predajnou juntou v Kyjeve, alebo sú to banderovci, ktorí diktujú muziku v súčasnej ukrajinskej vláde?
Do bratovražednej vojny vstúpilo už aj NATO, keď začína dodávať zdecimovanej ukrajinskej armády zbrane bývalej Varšavskej zmluvy, ktoré sú staré 30 rokov. Teda dodávajú ich Ukrajine krajiny bývalej Varšavskej zmluvy, vrátane Slovenska. Keď Dzurindova vláda polila prelety amerických lietadiel bombardujúcich Srbsko, zdvihla sa na Slovensku vlna odporu. Teraz je to v poriadku ? Zostáva už len dodať, že zbrane slúžia na zabíjanie, ak to náhodou slovenská súčasná moc nevie. A možno aj vie, ale je súčasťou NATO, teda vojenského paktu, Varšavský sme opustili, zrušili, prišiel nový a tak tancujme ako nám hrajú. Slovensko je spoľahlivé, vždy bude tancovať ako mu hrajú. Údajne v mene blahobytu. Či aj slobody, nevedno?
Alexander Skrjabin sa hodil so zväzkom granátov pod tank, aby jeho deti žili dôstojne. Niečomu veril. Pod tanky sa hádzali so zväzkom granátov aj jeho rodáci druhej v svetovej vojne, verili, že porazia fašizmus. Porazili ho. Fašizmus – no pasaran! Novovymenovaný minister obrany Ukrajiny pri prevzatí svojej funkcie parlamente obracajúc sa k prezidentovi a poslancom povedal: Som presvedčený, že Ukrajina zvíťazí a Parade marš bude v Sevastopole /teda na Kryme/. Idú teda zaútočiť aj na Krym? Kto je tu teda agresor? Kto útočí a kto mlčí? Už je jasné prečo to Alexander Skrjabin urobil?