Druhá augustová sobota už 11-ty krát patrila Stretnutiu generácií pri Pamätníku obetí kalištianskej tragédie, na ktorom ani tentoraz nechýbal predseda vlády SR Robert Fico. Hneď na začiatok sa poďakoval všetkým, ktorí sem prišli, pretože, ako povedal, „oživovanie pamäti, to je malta, to je základný stavebný materiál našich národných dejín“.

Už po dva roky sa predseda vlády poďakoval prítomným za ich spev štátnej hymny, pretože „niektorí učitelia, ale aj rodičia, by si možno zaslúžili vyťahať za uši, pretože vidíme, ako ich deti pri hymne sedia, majú čapice na hlave a vôbec si neuvedomujú vážnosť danej chvíle. To je hymna nášho Slovenska! Je také, aké je, máme radosti, máme aj bolesti...“

V ďalšom sa predseda vlády pokúsil „využiť historické súvislosti na pomenovanie toho, čo sa deje dnes.

...zachytili ste, že Slovenskú republiku navštívila britská premiérka pani Mayová. ...Prekvapilo ma, s akou ľahkosťou povedala, že by vedela použiť atómové zbrane na civilných obyvateľov. Chcel som na to reagovať, bolo mi však povedané, že to nie je korektné komentovať.

Krátko predtým bola vydaná správa o tom, čo sa vlastne dialo v Iraku. A počuli sme od renomovaných vyšetrovateľov, že v podstate dôvody vojny v Iraku boli vymyslené. Chcel som na to niečo povedať, ale bolo mi povedané, že by to nebolo korektné.

Sme svedkami toho, ako sa nám rozmnožujú teroristické útoky. Žiadalo sa mi niečo povedať, najmä o súvislosti s migráciou, avšak bolo mi povedané, že vraj by to nebolo veľmi korektné.

...Sme v Kališti, kde faloš, pretvárka, farizejstvo a tzv. politická korektnosť nemá svoje miesto. Tu si musíme hovoriť, jednoducho, pravdu! Toto je miesto kde máme právo všetci spoločne odmietnuť akékoľvek rinčanie zbraňami“, zdôraznil predseda slovenskej vlády.

Zhromaždení odmenili tieto slová potleskom, no našli sa aj takí, ktorí si okamžite položili otázku. Ako to, pán predseda, že ste sa vo svojej zásadovosti, nechali zastaviť akousi morálne nevymedzenou a neslovanskou korektnosťou? 

x x x

Pri pamätníku obetí kalištianskej tragédie vystúpil aj predseda banskobystrického oblastného výboru SZPB Ján Pacek, ktorý vysvetlil, že „stretávame sa na tomto pietnom mieste, aby sme generácií, ktorá dospieva a ktorá po nás prevezme zodpovednosť za život a výchovu svojich detí, ozrejmili udalosti, poukázali na príčiny a dôsledky fašistickej ideológie a na zverstvo tých, ktorí sa pasovali za nadradenú rasu s právom rozhodovať o živote a smrti „menejcenných“, ku ktorým zahrnuli aj nás, Slovanov“.  

Ďalej zvýraznil, že nesmieme pripustiť prekrúcanie dejín a bagatelizovanie obdobia boja proti nacizmu, ktoré bolo bojom za zachovanie našej vlastnej národnej existencie. „Besneniu jednotiek Wehrmachtu, vojsk SS, gestapa a bezpečnostnej polície sa nevyhlo ani Kalište. Po dvoch fašistických prieskumoch prišiel 18. marec 1945, kedy za pomoc domáceho obyvateľstva sa fašisti kruto pomstili miestnym obyvateľom a raneným a chorým účastníkom povstania i rasovo prenasledovaným“, povedal. 

Po oslobodení sa už do Kališťa život nevrátil, horská dedinka sa stala pietnym miestom všetkých 105 vypálených slovenských obcí. V roku 1961 bolo Kalište vyhlásené za Národnú kultúrnu pamiatku.

V druhej časti svojho vystúpenia oblastný predseda Pacek zareagoval na polopravdy, výmysly a špinavosti, kydané na SZPB v týždenníku PLUS 7 DNÍ č. 32/2016 v článku Podnikavci. „Autorke článku s informáciami od p. Salenkovej naozaj nejde o blaho priamych účastníkov protifašistického odboja, ale o to, že náš zväz vlastní lukratívnu budovu v Bratislave...“, zdôraznil a ďalej verejne pomenoval skutočné fakty, čím odkryl niektoré súvislosti tohto zákerného mediálneho útoku proti SZPB, postaveného na neoverených údajoch a súvislostiach. 

Vladimír Mikunda

Kotva

Približne 300 Nemcov v ranných hodinách 18. marca 1945 vtrhlo do osady Kalište a zavraždilo 14 obyvateľov z toho 9 za živa upálili. Po vyrabovaní podpálili aj dedinu, zo 42 domov zostalo iba 6.