Keď sme sa prvý raz osobne stretli s Mgr. Júliusom Beňušom, v našej debate  sme našli jednu spoločnú a pre slovenský šport veľmi potrebnú myšlienku: Ani viera v tú najkvalitnejšiu športovú publicistiku neponúka hotové riešenia na zložité problémy súčasnej nie len hokejovej pospolitosti. Mala by však ponúkať hlboké preniknutie do poznania ľudskej prirodzenosti a jej potrieb, zároveň o tom podávať pravdu o súvislostiach s láskou, nie intrigami a jednoznačným patentom na rozum. Taký človek, s takým patentom na rozum, sám o sebe neexistuje.

Magistra Júliusa Beňuša, odchovanca hokeja vo Zvolene, sme začali vnímať od začiatku vzhľadom na jeho vecnú, odbornú a nenásilnú komunikáciu inak, ako len hokejového trénera, ktorý okúsil extraligový ľad medzi dospelými. Pri takom vneme zostávame aj dnes. Už pred príchodom do klubu HK Levice sme vedeli, že je šéftrénerom, ale až prostredníctvom rozhovoru sme sa mohli presvedčiť, že zároveň vodcovskou trénerskou osobnosťou, protagonistom praktickej tímovej práce s deťmi v širších súvislostiach, tých z oblasti hokeja jedinečných nie len v Slovenskej republike, ale na svete. Prečo? Vypracoval projekt, o ktorom sa prihovoril takto:  "Najúčinnejšou metódou osvojovania pohybových vzorcov a jednoduchých, alebo zložitejších pohybových úkonov dieťaťa je imitácia. Pre dieťa má preto podstatný význam pohybový vzor dospelých.

V pohybových činnostiach sa rozvíja súčasne individualita i prosociálne správanie dieťaťa a utvárajú sa pre život nenahraditeľné vôľové vlastnosti. Na jednej strane sa pestuje sebaúcta, sebaovládanie, sebahodnotenie, sebakontrola a sebaregulácia správania. Na druhej strane má však pohybová aktivita výrazne spoločenský ráz. Dieťa sa vychováva k trpezlivosti a ohľaduplnosti, ako aj úcte k druhým deťom. Rozvíja sa dôležitá schopnosť spolupracovať. V spoločných aktivitách športového charakteru má dieťa príležitosť na prirodzené porovnávanie sa s výkonmi iných detí, z čoho pramení zdravá rivalita a túžba po sebazdokonaľovaní. Dieťa si utvára zmysel pre čestné športové zápolenie a elementárne základy cennej schopnosti, zmieriť sa s prehrou. Nezanedbateľné sú v tomto smere aj sociálne zručnosti národa ako society, vrátane hrdosti na národ či športový klub, v ktorom sa toto všetko uskutočňuje."

Zareagovli sme: Americký psychiater Morgan Scott Peck to v súvislosti s bežnou ľudskou prirodzenosťou povedal inak, možno zrozumiteľnejšie: "Snaha vyhnúť sa kritike je u ľudí tak všadeprítomná, že môže byť právom označená za súčasť ľudskej prirodzenosti. Ak ju však označíme ako prirodzenú, neznamená to ešte, že je takéto správanie nevyhnutné, prospešné alebo nezvratné. I špiniť pod seba a nečistiť si zuby by bolo prirodzené. Napriek tomu sa učíme robiť niečo neprirodzené tak dlho, dokiaľ sa to nestane našou druhou prirodzenosťou."

Sympatický a empatický Július sa usmiel, chvíľu sa zamyslel, aby pokračoval. " Pozrite sa. Tej našej prirodzenosti na hokejovom ľade sme sa v podmienkach HK Levice nenaučili z večera na ráno. Nikto z nás tu nemá sám patent na rozum. Hľadali a nachádzali sme v už objavenom prieniky do ľudskej prirodzenosti na úseku hokejového poznania, ktorému mňa naši, slovenskí hokejoví odborníci v plnej šírke a s plnou vážnosťou učili počas môjho štúdia na Fakulte telesnej výchovy a športu Univerzity Komenského v Bratislave. Som rád, že ma svojou trénerskou robotou motivovali pre toto štúdium moji tréneri vo Zvolene Jindro Říčny, Franta Navrátil, Dezider Kašica, Peter Mikula, Palo Igríni, Edo Giblák i ďalší, ale vo voľných rozhovoroch napríklad aj starší, skúsenejší hokejisti. Spomínam si v tejto súvislosti na Janka Podkonického, úžasne charakterovo priameho a čestného človeka. Boli to však aj moji spoluhráči Ján Bayer, Jožo Čierny, Dušan Pohorelec a ďalší či neskorší spolužiaci na vysokej škole, za všetkých spomeniem Nora Javorčíka. Bol to v neposlednom rade aj môj pestrý hokejový život, ktorý sa začal odvíjať v detskom a mládežníckom hokeji vo Zvolene, pokračoval v súbojoch extraligy v drese Zvolena, neskôr v súkromnom klube pána Plandora v Nitre, aby som potom cez hokej dospelých v Prievidzi, Trneve a Detve našiel svoje uplatnenie práve tu, v HK Levice. Tu vyklíčilo semienko, ktoré svojou prácou priniesli do hokeja moji predchodcovia už spomenutí i menovite z priestorových dôvodov nespomenutí."

 Našu zvedavosť v súvislosti s projektom materských škôl sme však v prítomnosti jeho autora posúvali ďalej. A vďaka tomu sme sa mohli dozvedieť a napísať tieto pravdy, ktoré budeme citovať tak ako ich povedal samotný autor projektu, už spomenutý Mgr. Július Beňuš:

" Primárnym cieľom projektu bolo vytvoriť prostredie pre aktívnu voľnočasovú orientáciu detí materskej hokejovej školy, sekundárnym cieľom bolo vytvoriť tréningové prostredie, teda praktickú realizáciu toho, o čom sa dlhé roky ako o potrebe hovorilo v Slovenskom zväze ľadového hokeja. Vtedy, pred desiatimi rokmi, keď sme začínali, bola potrebná rekonštrukcia Zimného štadióna v Leviciach. Že ide dnes o projekt jedinečný, existujú konkrétne výsledky práce a funkčné argumenty. Veď projekt dnes podporuje a ponúka pilotné riešenia s 10 ročnými skúsenosťami na riešenie toho problémového, čo stojí pred všetkými, ktorí to myslia v rámci činnosti Slovenského zväzu ľadového hokeja vážne. Ukázalo sa, že ak sa projekt realizuje po odbornej i ľudskej stránke tak ako je napísaný, dokáže prilákať množstvo detí na ľad a vzbudiť u nich záujem o hokej. Pravda, tu už treba myslieť aj na pridanú hodnotu hokejových súčinností počínajúc ponukou zdravých hokejových osobností zo Slovenskej republiky, ktoré sa presadili vo svetzovom hokeji a pod. Chcem a musím zdôrazniť, že aj z hľadiska početnosti detí je obrovskou výhodou potenciál Levického okresu ako najväčšieho na Slovensku. Slovenský zväz ľadového hokeja tu má zároveň voľnejší ľad pre potreby sústredení, zápasov a turnajov mládežníckych  reprezentácií oproti klubom s viacerými kategóriami vo vyšších ligách + výborné športové zázemie – komplex (v blízkosti Zimného štadióna sa nachádza telocvičňa, dve športové haly, tenisové kurty, plaváreň s fitness centrom, futbalové ihriská, ihrisko na plážový volejbal) + v blízkosti Zimného štadióna Levice sa nachádza hotel Dastan s kapacitou cca 50 lôžok, v meste je k dispozícii ďalších 5 hotelov či internátne ubytovne + dobrá lokalizácia mesta (stred západného Slovenska, blízkosť letiska v Bratislave, na Sliači, ale aj Budapešti)."

Praxou verejne podaná ponuka ako hrom. Blízko od Levíc sú aj extraligové hokejové kluby Nitra a Nové Zámky, ďaleko nie je ani do Zvolena a Banskej Bystrice, výborné je tiež vlakové spojenie. Netajíme, projekt ako hrom. Nedávno zavŕšil svoj desiaty rok existencie. Úspešnej, potrebnej. Projekt, ktorého si iste všimli aj páni so Slovenského zväzu ľadového hokeja či Ministerstva školstva Slovenskej republiky. Projekt šitý pre potreby motivácie k zdraviu a športu pre deti predškolského veku na mieru.