Prezident Českej republiky Miloš Zeman sa 9. marca tohto roka vyjadril, že neúčasť na oslave konca vojny v Moskve by bola urážka tých 150 tisíc ruských vojakov, ktorí padli pri oslobodení vtedajšieho Československa. To znamená, že sa vyjadril na pozvanie z Moskvy celkom jasne a zrozumiteľne. Slovenský prezident Andrej Kiska sa k pozvaniu nevyjadril, lebo vraj do mája ešte času dosť. Slovenský prezident na rozdiel od Miloša Zemana nie je nijaký štátnický lumen, skôr by sa dalo povedať, že nič neznamenajúca veličina, ktorá sa v tak jednoznačnej veci sama nevie rozhodnúť a čaká kým dostane odniekadiaľ pokyn, či do Moskvy smie alebo nesmie ísť. Tento človek vyrastal za komunistického režimu, kde bol jeho otec dosť dôležitý činovník a tak si zvykol na pokyny „zhora“, bez ktorých neurobí žiadne rozhodnutie. Miloš Zeman na rozdiel od neho vlastne povedal, že do Moskvy pôjde. V tom je jeho veľkosť. Malosť slovenský prezident Andrej Kiska za doterajšie funkčné obdobie už neraz dokázal. Napríklad aj nedávno, keď sa zúčastnil v Kyjeve na Pochode dôstojnosti, kde sa spoločne na takomto pietnom akte smial sa spolu s Porošenkom. Ak si myslí, že mu to na popularite pridalo tak sa mýli. Jeho popularita je dnes na Slovensku skôr na bode mrazu, aj preto sa inštitúcie verejnej mienky radšej vyhýbajú robiť v tomto smere nejakú anketu. Ako však môže mať popularitu taký prezident, ktorý nie je suverénnou osobou na svojom úrade, ale je odkázaný na mienku svojej kancelárie, kde pôsobia takí rusofóbi ako je napríklad pán Bútora, niekdajší slovenský veľvyslanec v USA. Ak do Moskvy slovenský prezident nepôjde, nakoniec ho k tomu vyzývajú aj nejakí pederasti, ktorí si liečia svoj komplex menejcennosti podobnými výzvami, bude to síce poriadny „trapas“, ale Slovensko nie je pre Rusko nejaký významný EÚ, ktorý by mali brať vážne.