Nikto nemohol pochybovať o tom, že po rozdelení Česko-Slovenska 1. januára 1993 mala západná časť predtým spoločného štátu oveľa lepšiu ekonomickú situáciu než my. Nebudeme analyzovať príčiny tejto situácie, tie sú už celé roky dobre známe. Žiaľ, takýto stav vyhovoval na Slovensku tým, pre ktorých vlastenecké cítenie bol pojem úplne neznámy a zároveň svoje deštrukčné zmýšľanie dávali najavo vetou: „Vidíte, mali sme zostať v spoločnom štáte s Čechmi!“

Nuž, niektorí v Česku videli skutočne prosperujúcu republiku, v ktorej blahobyt ľudu je úplná samozrejmosť. Prichádzali síce mnohé informácie o rôznych kauzách, spreneverách a mafiánskych praktikách, ale stúpenci spoločného štátu neustále hovorili: „Čo chcete, u nás také niečo nemáme? Okrem toho si uvedomte, že Česi žiadne euro nepotrebujú, veď už celých jedenásť rokov nemuseli meniť kurz koruny k vraj najsilnejšej mene na starom kontinente.“ Časy k horšiemu sa však zmenili aj u našich susedov, i keď samozrejme, nikto z nás im to neprial. Česká národná banka v priebehu necelého mesiaca dvakrát devalvovala korunu voči euru, čo bola voda na mlyn našincom z pohraničných regiónov. Zrazu zistili, že za euro už kúpia za hranicami oveľa viac než predtým. To však je najmenej čo obyvateľov ČR môže znepokojovať. Zmena kurzu koruny voči – aj našej mene- spôsobuje, že od začiatku roka sa v Česku zvyšujú ceny benzínu a nafty a praktický všetkého importného tovaru. Okrem toho poistiek a vody.

Bývala pravicová vláda ČR sa chválila, že Česko patrí v Európe ku krajinám najmenej ohrozených chudobou a je jednou z krajín s najnižšou nezamestnanosťou. Niektorí odborníci si však myslia, že situácia sa výrazne zhoršuje a chudoba hrozí až pätine obyvateľov, i keď podľa európskych kritérií v chudobe žije „iba“ 10% Čechov, ale ďalších 700 000 tesne nad hranicou chudoby. Aj v ČR si tí, ktorí zostali dva a viac rokov bez práce, zamestnanie dokážu nájsť iba vo výnimočných prípadoch. Obmedzenie valorizácie českých dôchodkov prinútilo seniorov upraviť svoje stravovacie návyky, resp. sústavne sa obmedzovať v jedle. Takmer polovici občanov nad 65 rokov hrozí, že nedokážu platiť poplatky za bývanie. Veď iba v samotnej Prahe je 25 000 obecných bytov v ktorých ľudia dlžia na nájomnom približne 160 miliónov korún /cca 6 mil. eur/ a to ešte nehovoríme o ľuďoch z komerčných ubytovní, ktorí sa stali obeťami biznisu s chudobou. Niektorí sociológovia tvrdia, že sú to vlastne potenciálni bezdomovci.

Česko má už za sebou aj prvú Národnú potravinovú zbierku. Uskutočnila sa ešte v polovici novembra a jej súčasťou bol v 107 predajniach v celej republike nákup trvanlivých potravín pre tých, ktorí ich potrebujú no nemajú na ne dostatok peňazí. Takto zakúpený tovar potom putoval do potravinových bánk z ktorých sa už priamo rozdeľoval tým, ktorý naň netrpezlivo čakali. Milým prekvapením bol patričný prejav sociálnej solidarity. Asi aj preto, lebo ľudia si stále viac uvedomujú, že raz sa aj oni môžu ocitnúť medzi tými, ktorí budú odkázaní na takúto formu pomoci.

Na hospodárskej nestabilite ČR má, samozrejme, svoj podiel aj politická kríza, ktorá krajinou zmieta už celé roky, prakticky od nástupu pravicovej vlády Petra Nečasa. Tú síce zamenila tzv. vláda odborníkov, menovaná prezidentom Milošom Zemanom, ale ani tá nepristúpila k zavedeniu potrebných zmien. Asi aj preto, lebo nielenže nezískala dôveru v parlamente, ale nezískala si ani obľúbenosť a podporu verejnosti. Znamená to, že všetky problémy padnú na novú koaličnú vládu, vytvorenú s troch strán – ČSDS, ANO a KDL – ČSL. Možno strana ANO našincovi pripomenie obdobie existencie a pôsobenie strany s rovnakým názvom u nás na čele s Pavlom Ruskom, ale šéf českej ANO Slovák Andrej Babiš sa voči akýmkoľvek porovnávaniam s P.Ruskom tvrdo a nekompromisne ohradzuje. V každom prípade väčšina Čechov teraz závistlivo pozerá na nás, pretože slovenská vláda sa nemusí obávať rozkolov v tak ťažko vytvorenej koalícii, ako je to na západ od rieky Moravy... Jedno je isté: čo sa týka súčasnej politickej stability ČR a jej ekonomickej situácie, sme na tom momentálne lepšie.