Obec Nižná Myšľa v okrese Košice – okolie patrí medzi najstaršie osídlené miesta v strednej Európe. Nie náhodou si archeológovia v nej prichádzajú na svoje už celé desaťročia. O obci sa však najviac hovorilo a písalo pred desiatimi rokmi, kedy po výdatných dažďoch nastal v časti Nižnej Myšle zosuv pôdy s vážnymi následkami. Išlo o plochu dlhú asi 800 a širokú 400 metrov. Päťdesiat rodinných domov muselo byť evakuovaných, z hodiny na hodinu zostalo bez strechy nad hlavou 190 ľudí. Samozrejme, nikto také niečo nečakal a táto nepredvídaná udalosť spočiatku zaskočila aj obecný úrad. Až po niekoľkých dňoch sa v rámci možností podarilo stabilizovať situáciu, aj zásluhou mesta Košice. Pomohlo materiálne i morálne a to všetko v rámci solidarity. Napríklad poskytnutím 15 montovaných domčekov na provizórne ubytovanie postihnutých, ale aj psychológov či skúsených členov mestského krízového štábu. Veď situácia v dedine s približne 1600 obyvateľmi nemohla nikoho nechať ľahostajným, bez ohľadu na to, či pochádzal z Košíc, alebo Čadce. Tak iba jeden z prípadov za všetky: pán Karol Glajc mal o týždeň kolaudovať novopostavený dom. Chýbalo mu na ňom už iba ručne kované zábradlie na jednom z balkónov. V tú noc na 3.júna však z vlastnoručne postavenej novostavby musel doslova utekať. Napriek hlbokým železobetónovým základom sa časť domu ocitla vo vzduchu ako zápalková škatuľka. To ešte bol rád, že počas tých osudných okamihov bol v objekte sám. Manželka s deťmi bola u jeho rodičov...  Čo dom v tejto časti obce, známej pod menom  Varhegy, to smutné príbehy a osudy jeho obyvateľov. Nižná Myšľa si prešla svojím peklom. Dvadsaťsedem rodinných domov statik nekompromisne určil na zbúranie, z povrchu zeme zmizli časti chodníkov, utrhlo sa plynové a vodovodné potrubie. Celkové škody odborníci vyčíslili na približne 23 mil. eur. Na takúto obec viac než dosť.

Odborné výskumy potvrdili, že naši predkovia žili na území Nižnej Myšli už v staršej dobe kamennej, teda niekedy od 35 000 do 10 000 rokov do našej éry! Rozkvet tejto lokality však poznačila najmä doba bronzová /1700-1400 rokov pred n.l./ v čase tzv. Otomanskej kultúry. Potvrdzujú to aj mnohé archeologické lokality v katastri obce, na ktoré sú domáci právom hrdí a ani prírodná katastrofa v podobe masívneho zosuvu pôdy v roku 2010 ich nepresvedčila aby sa odsťahovali. „Naša obec má veľmi dobrú polohu pri troch riekach – Toryse, Olšave a Hornáde v predhorí Slánskych vrchov. O bývanie u nás má záujem aj veľa Košičanov a tým aj o výstavbu nových domov. Ja sám som jeden z nich“, hovorí starosta Nižnej Myšle Ing. Miroslav Sisák /nezávislý/. „Pravdou však je, že po tejto mimoriadnej udalosti sme pocítili pomoc aj zo strany vlády, na miesto katastrofy sa prišla pozrieť aj premiérka Iveta Radičová. Bývanie v provizórnych mobilných domčekoch je pre nás už minulosťou, presťahovali sme ich do Košíc a teraz slúžia bezdomovcom v časti Bernátovce kde pôsobí občianske združenie Oáza, ktoré sa stará o bezdomovcov a jeho činnosť riadi známy katolícky kňaz Peter Gombita“, informuje nás starosta, ktorý stojí na čele obce druhé volebné obdobie.

Podľa geológov, ktorí pravidelne monitorujú rizikovú lokalitu Varhegy, zem je tu stále v pohybe. Čo sa však týka tohto monitorovania nejde vôbec o akúsi formálnu činnosť. Uskutočňuje sa cez družicový systém a získané informácie sa pravidelne raz mesačne dostávajú na Úrad vlády SR. Samozrejme, tam, kde sú zbúrané domy sa už s najväčšou pravdepodobnosťou stavať nikdy nebude. Namiesto obydlí sú tam dnes už záhrady. Namiesto 27 striech nad hlavami rodín, ktoré rátali s tým, že pod nimi budú žiť nielen oni, ale aj ich potomkovia.

Nižná Myšľa s pradávnym osídlením si v tomto roku pripomína „iba“ 750 rokov od prvej písomnej mienky o svojej existencii. V každom prípade dosť dôvodov na oslavy. Starosta, poslanci i občania však myslia skôr na iné záležitosti. „ Asanačné a rekonštrukčné práce pred desiatimi rokmi pribrzdili rozvoj obce a i keď za nami už niečo vidieť, máme čo doháňať. Dali sme do poriadku cesty, chodníky, vybudovali cestné rigoly, ktoré pravidelne čistíme. Svetlo sveta uzreli aj nové oddychové zóny, park, detské ihrisko, máme vlastnú čističku odpadových vôd. Máme záujem získať financie z eurofondov a dokončiť komplexnú kanalizáciu v obci, vybavenosť materskej a základnej školy, zrekonštruovať interiér požiarnej zbrojnice, buduje sa archeologický park“, konštatuje starosta. Nezabudol dodať, že dedina žije plnohodnotným životom, nechýbajú v nej možnosti kultúrneho i športového vyžitia. Nečudo, že mladí z nej neutekajú. Jednoducho, Nižná Myšľa má nielen bohatú a závideniahodnú minulosť, ale i solídnu prítomnosť a slušnú perspektívu do budúcnosti.

SĽÚBILI, ŽE PRÍDU. NEPRIŠLI, NEPOMOHLI

Prírodná katastrofa v Nižnej Myšli nenechala ľahostajným ani známeho ukrajinského umelca Nauma Repkina z Užhorodu. Maliar, ktorý mal už za sebou úspešné výstavy v Austrálii, Grécku, Fínsku, Holandsku, Japonsku, Južnej Kórei, USA, Poľsku a Maďarsku sa rozhodol pomôcť postihnutej obci. Konkrétne usporiadaním dražby svojich obrazov a príjem z nej venovať tým, ktorí stratili strechu nad hlavou. Skutočne pekná idea ku ktorej sa pripojil aj Rudolf Schuster, prezident Slovenskej republiky v rokoch 1999-2004, osobný priateľ tohto výtvarníka. Nad podujatím prevzal osobný patronát.

Vtedajší starosta Ľudovít Grega pripravil dražbu obrazov naozaj tak, ako si to táto charitatívna akcia zaslúžila. Technicky akciu zabezpečovalo občianske združenie – Združenie slovanskej vzájomnosti-Košicko a to na dražbu pozvalo predstaviteľov mesta a kraja, teda najmä poslancov, aj tých z parlamentu. Mnohí osobne prisľúbili svoju účasť i to, že aj keď si náhodou niektorý z obrazov nekúpia, ale do dražby sa určite zapoja. Žiaľ, skutočnosť bola celkom inakšia...

Na dobre pripravenú akciu neprišiel nikto z pozvaných! Dvaja z poslancov sa aspoň slušne ospravedlnili. Preto sa nakoniec namiesto dražby uskutočnila iba predajná výstava. Vďaka dvom podnikateľom z Košíc sa nakoniec podarilo získať z predaja 4000 eur. Na nemilé prekvapenie pomôcť postihnutým „susedom“ tým, že si kúpi hodnotné výtvarné dielo, neprišiel ani nikto zo solventnejších obyvateľov Nižnej Myšle. Po akcii sa vyhovárali na to, že o nej nič nevedeli. My sme však mali možnosť sa presvedčiť, že dražba bola vopred dobre spropagovaná hlásením v obecnom rozhlase i na vývesných tabuliach obce. Česť dediny tak zachraňoval iba starosta Ľ. Grega, ktorý si kúpil nádherný obraz klasickej zakarpatskej dediny v zime. 

VINNÍK ZNÁMY, ALE...

Rôzne prírodné kalamity prežívame aj dnes. Sú to predovšetkým povodne ako dôsledok prudkých dažďov, striedajúce sa s obdobiami sucha, víchrice, dokonca tornáda. Všetky súvisia so zmenou klímy a potvrdzujú to známe faktory, i keď to mnohí z nás stále nechcú vziať na vedomie. Podľa nás to začalo s masovým výrubom lesov /žiaľ, Slovensko v tomto nie je žiadnou výnimkou/, prudkým nárastom obyvateľstva našej planéty a znečisťovaním životného prostredia.

Ľudová múdrosť hovorí, že všetko so všetkým súvisí – môžeme ju spomenúť aj s katastrofou v Nižnej Myšli. Svoj podiel na prírodnej tragédii v tejto obci majú i štátna správa s miestnou samosprávou. Už pred júnom 2010 bola pre nich známa /vraj až dve desaťročia/ geologická správa, ktorá poukazuje na možnosti zosuvu pôdy pri určitých meteorologických situáciách, konkrétne pri dlhotrvajúcich prudkých dažďoch. Okrem toho skaze pomohol i masívny výrub mohutných stromov, likvidácia odvodňovacích rigolov, zanedbanie čistenia, zasypanie odvodňovacej chodby spod kostola a kláštora, nedôsledné opravy vodovodných potrubí...

Nuž, čo už... Čas  už nikto nevráti späť.  Udalosti spred desiatich rokov môžu však byť /aj musia!/ mementom pre mnohé obce a mestá. Okrem toho samostatnú kapitolu na zamyslenie tvoria vydané stavebné povolenia na výstavbu rodinných domov v danej lokalite. Za to sa nezodpovedal nikto. Smutné konštatovanie aj dnes, po toľkých rokoch, po prietoku toľkých kubíkov vody v Toryse, Olšave i Hornáde...