Po vyvrcholení súčasnej krízy bude zrejmejšie, že sa skončil svet, ako sme ho poznali v predchádzajúcom desaťročí. Ohrozená je nielen sloboda pohybu, ale občianske slobody vôbec, ohrozená je otvorenosť pre spotrebiteľa, obmedzený je priestor a vo všeobecnosti celý doteraz otvorený, neuzatvorený svet.

Nevieme presne, ako to bude vyzerať po prekonaní krízy. Lebo ešte nevieme, kedy prekonáme jej vrchol. Nedeľné vydanie švajčiarskych novín Neue Zurcher Zeitung z 22. marca uvádza, že vrchol, pokiaľ ide o počet infikovaných, bude v polovici apríla. Nebude nič, ako bolo predtým, sme totiž svedkami konca jednej epochy. S Neue Zurcher Zeitung pobratimský nemecký bohatý a konzervatívny denník Frankfurter Allgemeine Zeitung šíri názor: „Je to koniec najdlhšieho obdobia mieru.“ Iný nemecký denník Suddeutsche Zeitung cituje virológov: „Už teraz sa treba pripraviť na nový vírus, istotne príde, aj tento je len mutácia predchádzajúceho SARS-u spred desiatich rokov. Vtedy sa po prekonaní krízy trestuhodne zabudlo na to, že vírus nezanikol, ale výskum sa už zastavil.“

Britská BBC vysielala až v nedeľu 22. marca vystúpenie britského premiéra Borisa Johnsona s tým, že pol druha milióna príslušníkov najväčšmi ohrozenej vekovej kategórie dostane v pondelok listy alebo SMS správy, aby nevychádzali z domu najbližších dvanásť týždňov, teda tri mesiace, celého štvrťroka! To je podľa Johnsona najúčinnejšie opatrenie, ktoré zachráni viac životov ako ktorékoľvek iné. Portál politico.eu cituje odborníkov: „Britská vláda dlho strkala hlavu do piesku, a hoci sa pandémia šírila po svete, Británia zostávala tvrdohlavo neaktívna. Briti však podriadili všetky súkromné zdravotnícke zariadenia štátnemu Národnému zdravotnému systému NHS, mnohé štátne zariadenia sú na pokraji kolapsu. Chýba personál, takže do služby sa prihlásili štyri tisícky penzionovaných sestier a lekárov. No nie je pripravených dosť kapacít, už teraz sú nemocnice, ktoré majú lôžka určené pre urgentné prípady, obsadené. Už keď sa po celej Európe zatvárali školy, v Británii ešte platilo nariadenie, že len nakazených, ktorí mali akútne

Keď sa ukázalo, že bez tvrdých opatrení môže byť v Británii niekoľko miliónov infikovaných a až štvrť milióna mŕtvych, Boris Johnson sa vraj vydesil a otočil. .

Johnsonovo vystúpenie bolo iba slabým odvarom. Nepodarilo sa mu napodobniť chýrny churchillovský prejav z roka 1940, ked pred hrozbou vojny vyhlásil svojim voličom, že im nemôže sľúbiť nič, len pot, krv a slzy. V Británii sa práve týmto štátnickým prejavom meria každé kľúčové vystúpenie predsedu kabinetu. Možno by sa zišlo, ak by sme také meradlo mali aj my.

■ BRITSKÁ BUDÚCNOSŤ

Dnes nejde len o stav britského zdravotníctva, ale aj o stav tzv. brexitu, lebo toto je rozhodujúci rok vyrokovania konkrétnych podmienok odchodu Británie z EÚ. V tomto roku však Johnson hodil cez palubu dohodu uzavretú vlani v októbri s Bruselom, nič z októbra podpísaných zámerov neplatí. Británia chce v každom prípade odísť v dohodnutom termíne 31. decembra 2020 definitívne

príznaky, žiadali, aby sa sedem dní zdržiavali v izolácii. Podlá vedeckých poradcov úradu vlády sa vraj aj tak drastické opatrenia nedajú dodržať a je preto lepšie, keď sa časť obyvateľstva infikuje a pri druhej vlne vírusu na jeseň tohto roka už bude imúnna. Aj ked vzniknú v Británii také okolnosti ako v Lombardsku, môže to nechcene spôsobiť omladenie obyvateľstva a v dlhodobej ekonomickej perspektíve môže, tiež nechcene, napomôcť obnovenie pôvodnej podoby britského sociálneho štátu tým, že mnoho starých ľudí zo sociálneho systému vypadne.

■ CYNIK JOHNSON

Tento názor odznel v denníku, ktorému ročne predseda vlády poskytuje dvestosedemdesíatpäťtisíc libier, čo je necelých tristotisíc eur. Mnohí odborníci, ako aj Svetová zdravotnícka organizácia WHO, ale aj zdravotníci z britského Národného zdravotného systému NHS varovali Johnsona pred uplatnením takejto „šialenej, chybne sa uberajúcej a potenciálne katastrofickej línie riešenia krízy Covid-19“.

z Únie s dohodou alebo bez nej. Terajšia infekčná kríza umŕtvila rokovania a čas sa kráti. V akej atmosfére Briti rokujú, svedčí vystúpenie ich hlavného vyjednávača Davida Frosta, ktorý na začiatku v Bruseli vyhlásil: „Keď sa pozerám dopredu, vidím, že oproti Európskej únii budeme mať veľkú výhodu, schopnosť vytvoriť nové pravidlá pre nové sektory, uplatniť nové myšlienky a nové podmienky rýchlejšie, ako to robí Európska únia, a tak vytvoríme pevné základy pre vedu, ktorá nemá nijaký strach pred budúcnosťou.“ Dnes pôsobí toto vyhlásenie nepresvedčivo.

Kevin Foster je britský minister pre budúce hranice a prisťahovalectvo. Doteraz podľa jeho slov dostalo ministerstvo vnútra 3,3 milióna žiadostí o priznanie trvalého pobytu. Teda overuje sa právo naďalej žiť, pracovať a mať prístup k verejným službám a zdravotníctvu aj po 31. decembri 2020. Sú dve kategórie - jedna je uznanie trvalého pobytu, druhá s tým, že po istom čase budú mať nárok na trvalý pobyt. Z doteraz podaných žiadostí päťdesiatosem percent dostalo právo na trvalý pobyt a štyridsaťjeden percent právo, že im bude po čase udelené. Problémom sú odmietnuté žiadosti občanov zo štátov Európskej únie a ich nárok na odvolanie. To je len jeden z problémov, ktorý je na stole rokovaní, ale tie sa nekonajú. A pri odhadovanej dĺžke vírusovej krízy sa časový priestor môže dramaticky zmenšiť, preto nikto nezavrhuje názor, že nakoniec môže Británia Borisa Johnsona odísť z Únie aj bez dohody, teda bez toho, aby bolo mnoho otázok spoločného trhu, otvorených hraníc pre kapitál a pracovnú silu, spoločne dohodnutého právneho systému vyregulovaných.

■ EKONOMIKA SPOMAĽUJE

priemyselné podniky, poľnohospodári, turizmus, doprava, energetika, mnohé služby. Pocítia to otvorené ekonomiky zamerané na export, akou je napríklad Slovenská republika.

Podľa bývalého českého prezidenta, predtým predsedu vlády ČR Václava Klausa, mnohí sa nevyhnú bankrotu. Hospodárstvo sveta čaká pätnásťpercentný až dvadsaťpercentný pokles. Občania sa budú musieť uskromniť, vírusová nákaza je najväčšia udalosť životov niekoľkých generácií. Podľa Klausa napriek úsiliu českej vlády čo najviac ubrzdiť šírenie epidémie hrozí, že následky budú oveľa väčšie a výraznejšie, než sa čaká.

■ OBROVSKÉ STRATY

Podľa českého bezpečnostného analytika Miloša Balabáňa svet je hore nohami, jednému vírusu na to stačili tri mesiace, pandémia zasiahla súčasne Čínu, USA a Európu, nevyhýba sa Rusku, ekonomické straty sú už teraz obrovské, globalizácia zo dňa na deň zamrzla. Na obzore sa črtajú vážne geopolitické, ako aj geoekonomické dosahy. S tým sa stotožňuje aj analýza nemeckého inštitútu pre Medzinárodnú politiku, ktorý publikuje súbežne aj v angličtine a ruštine. Podľa IPG ide o epochálny zlom, o nástup inej epochy. Vírusová kríza môže spustiť reťazovú reakciu, na konci ktorej bude globálna finančná kríza. Krízu prehlbujú nové konflikty medzi veľkými štátmi. Súčasne s krízou vypukla vojna o. i. medzi Ruskom a USA, pokiaľ ide o produkciu a ceny ropy, to pridáva ku geopolitickým sporom ešte aj geoekonomický rozmer. Namiesto prehlbujúcej globalizácie sme svedkami silnejúceho opačného trendu - deglobalizácie, rozpadu na jednotlivé oblasti sveta, Čínu, USA, Európsku úniu. Skúške sú vystavené schopnosti národných štátov a národných spoločenstiev.

Aký veľký je rozsah problému, svedčí výnimočné rozhodnutie spolkovej vlády z 23. marca o pomoci v rozsahu niekoľkých stoviek miliárd eur, horná hranica nie je určená. Bezprostredný balík je stopäťdesiatšesť miliárd eur, ústredná vláda podporí rodiny, nájomníkov bytov, malých podnikateľov, sólo pracujúcich (u nás SZČO), ale aj veľké podniky. Samostatní živnostníci, opatrovatelia či umelci dostanú podporu až do pätnásť- tisic eur po tri mesiace. Pre nezaplatené nájomné z dôvodu krízy nebude možné dať výpoveď z bytu. Do veľkých podnikov môže kapitálovo priamo vstúpiť nemecký štát. Nikto nikdy doteraz takýto rozsiahly mnohomiliardový balík pomoci neprijímal.

Pritom sa odchod Británie z Európskej únie odohráva nielen v kríze stále neprekonaného vírusu, ale už teraz citeľných hospodárskych dosahov. Svetová ekonomika spomaľuje a jej výkonnosť bude ďalej klesať. Tvrdý dosah pocítia