Nobelovo námestie 8
851 01 Bratislava
Vladimír Dobrovič
0915 798 909
mail: skrozhlad@gmail.com
Nevydarený pokus o žart – Milan Kupecký
„Stalo sa to v čase, keď sme sa ako novinári stravovali v spoločnej jedálni spolu v Bratislave. Bol som v tom čase aktívnym publicistom. Spolu sediaci kolega redaktor Miro Košťany ma počas obeda požiadal, aby som mu opečiatkoval stravný lístok na nasledujúci deň. Pretože on sa ponáhľal na služobnú cestu, ktorú sme my redaktori absolvovali denne. V ponuke boli dne možnosti: Viedenský rezeň a ryžový nákyp. Teda, mal som dve možnosti na výber. Rezeň (keďže v tom čase bola žatva a rezne bol také veľké, že prekrývali zemiakovú prílohu, kto by si namiesto obrovského rezňa prekrývajúceho tanier objednal ryžový nákyp? Navyše viem, že Miro neobľuboval sladkosti a ryžový nákyp priam z duše neznášal! A čo človek neurobí, pre svojho dobrého priateľa, navyše kolegu? A keďže obaja sme mali zmysel pre humor, nuž tak som mu samozrejme z recesie opečiatkoval „dvojku“ – ryžový nákyp. Čo nasledovalo potom som, sa od neho dozvedel až na druhý deň popoludní. Našťastie, jeho počiatočná zlosť už pominula a tak mi podrobne vyrozprával celý príbeh. Vraj keď sa postavil do radu na obed a videl ako stravníci odchádzajú od výdajného okienka s rezňom ako pol bravčovej hlavy na tanieri a on mal objednaný ryžový nákyp, v duchu ma priam znenávidel, preklínal a v duchu nadával vo všetkých pádoch. Išlo ho priam puknúť od zlosti. No i napriek tomu celý príbeh skončil neočakávane, happyendom. Keď prišiel na neho rad a pristúpil k výdajnému okienku, dočkal sa ďalšieho prekvapenia, keď mu servírka položila na podnose pred nos, rezeň. Spočiatku nevedel ako má zareagovať. Myslel, že sa výdajníčka obedov pomýlila, no opak bol pravdou. Bol trocha šokovaný a zároveň postavený pred dilemu – vyjsť s pravdou von, alebo čušať a v tichosti nenápadne zobrať rezeň a sadnúť si k jedálnemu stolu. Napokon však prišlo rozuzlenie a pointa celého príbehu. Vydávajúca obedy pri okienku, vidiac ako zostal Miro v pomykove a okúňal sa, hlasito ho oslovila: „Viem súdruh Košťany čo máte na jazyku, a čo mi asi chcete povedať…nie, nezmýlila som sa…ale vy ste bol jediný zo všetkých stravníkov, čo si objednal ryžový nákyp a tak sa to kuchárovi neoplatilo variť…“
Z nechránenej aforistickej dielne
Čo vŕta Milanovi Kupeckému v hlave?
Dnes sa dá ťažko vyžiť iba zo vzduchu. Natoľko je znečistený.
Neviem prečo sme všetko socialistické zničili? Napríklad izby revolučných tradícií sa mohli využiť na bývanie pre bezdomovcov.
Akosi dostávam mať hlad. Začínam byť presýtený predvolebnými sľubmi.
V preplnenej električke si aj sediaci vystoja.
Veľa sa dá povedať kvetom. Najmä ak nás manželka nepustí k slovu.
Niekedy mám dojem, že hlad po humore vystriedal normálny hlad.
Inovované príslovie: Ži a nechaj živoriť!
Najviac viazne sociálny dialóg.
Netreba nám zemetrasenie. I tak padá jedna firma za druhou.
Nepodporme školstvo. Budeme konečne beztriednou spoločnosťou..
Rada. Ak niekoho nemôžeš vystáť, skús ho vysedieť.
Ľahšie je rozbiť atóm, ako okresné a krajské úrady.
Najefektívnejšie sa šermuje s prázdnymi slovami.
Proti korupcii sa najvehementnejšie bojuje v médiách.
Na vlastných chybách sa človek učí, na cudzích bohatne.
Otázka: Ako chceme žiť na druhom svete, keď nevieme na tomto?
Sme v období, keď národ padol, no mnohí politici sa ešte držia.
Oveľa ľahšie je zvyšovať nájomné, ako úroveň bývania.
Máte zmysel pre humor? Neviete? Urobme referendum!
Odkedy chodím s bubnom na zajace, odmietli mi vydať zbrojné povolenie.
Chcete byť kováčmi svojho šťastia? Skúste sa rekvalifikovať.
Nech si Slovač sem tam vytne zopár borovičiek. Preboha, len nech to nie je zasa v lese.
Rád by som vstúpil do nejakej zaostávajúcej politickej strany. Vo vedúcej som už bol.
Kozy sa ľahšie oblapkávajú, ako pasú.
Ľahšie sa priberá na váhe, ako na vážnosti.
Mám prečo žiť. Ibaže nemám za čo.
V mladosti som si nahováral dievčatá. Dnes si nahováram, že sa mám dobre.
Ak je toto tá vysnívaná budúcnosť, tak si radšej zvolím bezsenné noci.
Skôr rozbiješ atóm, ako krajské a okresné úrady!
Čertovská doba príde až potom keď nebudú rožky.
Mnohí dnes prežívame čas čakania. Na sociálnu podporu.
Človek hľadá človeka. Aby ho mohol ošmeknúť.
Pes na dedine sa má vraj oveľa lepšie ako dôchodca v mesta.
Kto hľadá nájde. Ak hľadá v kontajneri.
Slováci nepomrú hladom. Nanajvýš sa navzájom požerú.
Akosi mi v ostatnom čase zoslabol zrak. Čoraz menej vidím peniaze.
Každé médium na Slovenku je závislé. Na peniazoch
Zaujímavé, už aj gorily sa u nás stali chráneným živočíchom.
Ilúzia je pomyslenie, že poslanec príde za voličom aj po voľbách.
Vo filatelii rozhodujú známky. V politike známosti.
Niektoré volebné výsledky sú ako história. Opakujú sa.
Voľby sú pre občana čertovská vec. Pre správne rozhodnutie musia mať z pekla šťastie.
Skutočne chorý poslanec je ten, ktorý už nevládze plniť ani stranícke pokyny.
Ryby neberú, no vládni úradníci berú ako straky.
Záhradkári a poslanci si vždy presadia svoje.
Odvolávanie zo straníckej funkcie prichádza často ako smrť, neočakávane.
Bol práceneschopný. Zastihla ho štrajková pohotovosť.
Lekárska prax nepozná politika chorého na čisté svedomie.
Zaujímavé, že niektorých obrovitých politikov nemôžeme na televíznej obrazovke ani len vidieť.
Paradox: Hoci populistické sľuby politikov očakávame necháme sa nimi zaskočiť.
Často aj na predvolebných politických mítingoch ťažko rozoznať či ide o držanie palcov, alebo zvieranie pästí.
Výsledok rokovania koaličnej rady: Tak dlho sa dohadovali, až sa začali hádať.
Opozičný poslanec s dobrým návrhom má vždy viac prenasledovateľov, ako nasledovateľov.
Aj v bande naničhodníkov si každý o sebe myslí, že on je ten najlepší.
Žiaľ, často politickým klebetám a intrigám hovoríme – verejná mienka.
Bol to dobrý poslanecký klub. Jeho členovia mali veľa spoločného, iba každý mal svoje muchy.
Škoda, že podkurovaním sa nedá zohriať. Ušetrili by sme uhlie a plyn.
Najčastejšie sa prechádzame politickým spektrom.
Keď sa v parlamente ozýva HOP! Odskáču si to občania.
Občania vedia dosiahnuť konsenzus iba pri nadávaní na počasie, manželstvo, futbal, televízny program a na politiku.
Na niektorých poslancov sa dá iba tak spoľahnúť, že očakávate od nich opak toho, čo vám sľúbili.
Zaujímavé, že aj tí politici, ktorí sa nepozerajú do zrkadla, vidia iba seba.
Aj v politike sa najväčšie bezcitnosti robia s citom.
Poslanci v parlamente by mali byť ako vajíčka. Mali by sa znášať.
Najviac defektov má duša politika.
Iniciatíve sa počas interpelácií medze nekladú. Iba prekážky.