Samozrejme, že reč je o prezidentke Zuzane Čaputovej. Nie o štátničke ale len alibistickej predĺženej ruke Progresívneho Slovenska. Mimoparlamentnej strany pokrokárov, usilujúcich sa vyšplhať po chrbtoch indoktrinovaných voličov k politickej moci, k ekonomickému vplyvu a k vlastným brebendám... Majú na to nielen príslušné odhodlanie a drzosť ale tiež dostatok finančných prostriedkov. I to najdôležitejšie – technologickú nadstavbu. Verím, že vnímavý pozorovateľ verejného života a politickej scény postrehol, ako zbabelo sa Pezinčanka správa v dôležitých momentoch, keď mohla a mala uplatniť prezidentské právomoci. Keď sa v politických krízach alebo po páde vlády od hlavy štátu očakáva štátnický postoj a stráženie ústavnosti. Nájomníčka Grasalkovičovho paláca nezvláda svoju rolu a vystačí si len s vedením permanentnej predvolebnej kampane a s budovaním osobného kultu. Ľudia to vidia, preto jej vo februári 2023 dôveryhodnosť klesla na 39%  a nedôveryhodnosť dosiahla 60% (Focus).  Kritizujú ju verejne nielen opoziční politici a väčšina elektoriátu. Na jej pochybenia, prešľapy aj alibizmus čoraz častejšie poukazujú už i „matovičovci“ a niektorí koaliční politici.  Čoraz častejšie stráca v napätých situáciách nadhľad i patričný pokoj. Napriek tomu je v slovenských mainstreamových médiách prísne chráneným druhom. Paradoxne, dostali ju tým do úplne rovnakej situácie, v akej sú nimi kritizovaní autoritatívni prezidenti (Lukašenko, Putin) alebo neobmedzení vládcovia ako: Si Ťin - phing, Kim Čong-Il, Islam Karimov, kráľ Abduláh, Robert Mugabe, ktorých mainstream tak rád nálepkuje označením „diktátor“.

Kráľovná krivých zrkadiel

Vrátim sa ale k našej „kráľovnej krivých zrkadiel“ . Málo športuje, no napríklad v otázke podpísania americkej obrannej zmluvy zabehla po pero svetový čas! Rekordy prekonávala tiež opakovane pri podaniach na Ústavný súd. Pravda, iba pokiaľ išlo o zásadné návrhy opozície. Či už v otázke referenda alebo predčasných parlamentných volieb. V otázke termínu predčasných parlamentných volieb (zrejme spolu s umelcami) nacvičovala prezidentka kreáciu do Let´s Dance: krok dopredu, dva kroky späť... Zuzana Čaputová ale vie hrať aktívne aj pingpong! Neveríte? Spomeňte si na situáciu, keď si politici začali v marci 2023 prehadzovať zodpovednosť za rozhodnutie darovať stíhačky MIG na Ukrajinu. Vyzvala vládu i parlament, „aby sa neskrývali za prezidentkinu sukňu!“ Politický komentátor, politológ a vysokoškolský pedagóg Eduard Chmelár však pri tomto jej (prekvapivom sexistickom prirovnaní) poukázal na to, že práve ona sa v tomto prípade „skryla za gate“ trápnej a zbytočnej Hegerovej vlády v demisii. Pripomenul tiež, že práve v otázkach zahraničnej politiky má hlava štátu silné kompetencie a má byť strážcom ústavnosti, ak vidí, že sa vláda dopúšťa špinavostí. Veď ako najvyšší veliteľ ozbrojených síl Slovenskej republiky nemala nikdy dopustiť úplné odzbrojenie vlastnej armády s totálnou likvidáciu obranyschopnosti  štátu. O to viac, že podľa prieskumov až vyše 70% obyvateľov Slovenska je proti posielaniu zbraní na Ukrajinu. Navyše Čaputová ignorovala odborné stanovisko Právnickej fakulty Univerzity Komenského, vyžiadané zastúpením Európskej komisie, pod ktoré sa podpísalo 7 profesorov -  ústavných právnikov - aj s dekanom. Ústava musí byť v demokracii ctená ako písmo sväté, nesmie sa účelovo vykladať, ako sa komu hodí... Obrovský politický škandál, na ktorý Slovensko čoskoro ešte len tvrdo doplatí!

Tuláčka s jednosmerným kompasom

Záľubu v geocaschingu zrejme v sebe aktivistka Čaputová objavila ešte na pezinskej skládke, no kreatívne ju prejavila i teraz v prezidentskej funkcie, keď sa odtrhla  z reťaze (i z protokolárnych zvyklostí) a bleskovo trielila do Prahy za kandidátom na českého prezidenta - Petrom Pavlom - a navštívila ho s gratuláciou v jeho volebnom štábe. Škoda, že na pohreb najväčšieho slovenského režiséra Juraja Jakubiska jej už v sobotu 4.marca 2023 „nezvýšil čas“... Od hlavy štátu sa vyžaduje nejaký politický výkon, jasné postoje a stanoviská, konkrétne rozhodnutia a činy za tých 15 tisíc eur, ktoré jej všetci mesačne platíme. Nie za subjektívne či svojvoľné rozhodnutia v permanentnej kampani. Pre porovnanie uveďme, že prezidenti Andrej Kiska aj Ivan Gašparovič dostávali mesačne niečo vyše 9 tisíc  eur, ich predchodcovia: Rudolf Schuster a Michal Kováč mali plat v prepočte   7 600 eur. Naliehavejšie a dôležitejšie než plat, je potreba navrátiť prezidentskému úradu v Slovenskej republike vážnosť, dôstojnosť i zmysel. V tom tiež súhlasím s s Eduardom Chmelárom aj ďalšími politológmi. Ktovie, či sa neotvorí vo verejnej diskusii aj otázka prehodnotenia nesúladu priamej prezidentskej voľby s celým systémom našej parlamentnej demokracie.

Jedno je však isté – Čaputová je v prezidentských voľbách poraziteľná. V Grasalkovičovom paláci nemá čo robiť, keďže si buduje vlastný kult. Prednostne a nebezpečne. Súčasťou prezidentkinej sebainscenácie je štylizovať sa do role matky, snímajúcej hriechy z kresťanského a z ľavicového Slovenska. Jej vnútro je pritom prežraté hriechom a liberálnou zlobou. Ignoruje dôležité subjekty verejného života, ako napríklad: Maticu Slovenskú, protifašistických  bojovníkov, zástupcov sekulárnych organizácií, zastupujúcich 40% obyvateľstva mimo cirkví a náboženských spoločností, národné stavovské novinárske organizácie a ďalších. O rok - na jar 2024 budú prezidentské voľby. „Prezidentka SR Zuzana Čaputová by mala opäť kandidovať na tento post a byť zvolená“ - myslí si dočasne poverený premiér Eduard Heger, ktorý vyzdvihol jej údajné skúsenosti a vraj dobré kontakty vo svete. Ten istý Heger, ktorý sa po požiari v Banskej Štiavnici v televízii vyjadril, že „je to jediné slovenské mesto v zozname UNESCO“. A to len preto, že v jeho mape nahradili slovenské mestá Bardejov a Levoču „progresívnejšie sídla : Kyjev a Brusel... Je nad slnko jasné, že takýto a podobní nevzdelanci budú Zuzanu Čaputovú podporovať a zalievať v záhrade Grasalkovičovho paláca donekonečna. Samozrejme, spoločne s RTVS, ktorá z jari opäť robí predčasnú a neprípustnú prezidentskú kampaň. Nevšimli ste si? Tak sa prizrite vysielaniu programovej upútavky dokumentu „Ako som sa stala partizánkou“...  Je to síce príbeh cigánskeho dievčaťa, pátrajúceho po svojom dedkovi v SNP, no na divákov podprahovo pôsobí strih záberu na tvár Zuzany Čaputovej. Okrem netýkavky, prezidentka Čaputová pripomína často aj inú kvetinu, meniacu farby podľa vonkajšej teploty.  Nech vyvodí akokoľvek konzekvencie z aprílových škandálov s 8 krát odvolávaným ministrom vnútra Romanom Mikulcom (OĽaNO) alebo na znovu zbabraný „prípad“ fakultnej nemocnice Rázsochy, občania si ju budú pamätať ako jednobunečnú meňavku. Raz tak, potom onak...   

Záhradníci aj dedinčania vedia, aký je rozdiel, ak polievame kvety vodkou, slzami či čistou vodou bez toxických prímesí.  

Slnečné hodiny oproti Grasalkovičovmu palácu

Prvému prezidentovi Slovenskej republiky Michalovi Kováčovi potichu odratúvali od 2.marca 1998 posledné dni v úrade nástenné digitálne hodiny, ktoré dal provokačne nainštalovať oproti Grasalkovičovmu palácu reklamný mág Fedor Flašík (HZDS). Zuzane Čaputovej nehlučne odmazávajú čas posledných 365 dní slnečné hodiny z oblohy nad bývalým Pionierskym palácom. Preto by sa tiež ona sama najradšej zmenila na slnečnicu. Jej slnko však vychádza aj zapadá iba nad hladinou Atlantického oceána, preto sa nezačne ani trochu otáčať... Iba sem-tam účelovo uhýbať. V Čechách to pochopili už v prvom kole prezidentských volieb, že Zuzana Čaputová sa symbolizuje ságu stratených ilúzií. Preto Danuše Nerudová skončila tak, ako skončila...

Osobne si myslím, že Slovensko si zaslúži čo najskôr zabudnúť na túto genderovú (rodovú) kapitolku svojich dejín. Tak, ako Američania na svoj experiment s Barackom Obamom. Poďme hľadať aj nájsť vhodného a dôstojného protikandidáta známeho aj prospešného národu. V neformálnych debatách počas priateľských stretnutí sa sem-tam utrúsia už aj konkrétne mená. Začul som Eduard Chmelár, Peter Weiss, Jozef Banáš, Ivan Korčok, Robert Mistrík. Vzdelaný, skúsený autentický politik s vlastným názorom aj sebavedomím, bol by bezpochyby vykúpením. Hľadajme takého, čo si nepotrebuje ani kupovať ani pestovať náklonnosť v skorumpovaných médiách. No takého, kto bude mať okrem sympatie voličov i výraznú politickú a dôležitú finančnú podporu. Pretože stále platí, že peniaze sú až - na prvom mieste!