Úspešný na atletických dráhach aj na akademickej pôde

Naposledy sme sa s ním stretli v jeseni 2019 na oslavách 70. výročia založenia Univerzity veterinárneho lekárstva a farmácie /UVLF/ v Košiciach, predtým Vysokej školy veterinárnej /VŠV/. Samozrejme, nemohli sme nespomenúť nielen jeho úspešnú, takmer 40-ročnú akademickú činnosť, ale i vydarenú kariéru vrcholového športovca. Prof. MVDr. Jozef Kočiš, CSc., vtedy už deväťdesiatnik, mal na čo spomínať. Veď bol ešte plný síl a ďalšie mu dodali stretnutia s mnohými už významnými osobnosťami vedy, jeho bývalými poslucháčmi.

Rodák z Parchovian /okr. Trebišov/ ešte ako vysokoškolák ani nesníval o tom, že raz bude čs. reprezentantom v atletike a dokonca najlepší slovenský šprintér druhej polovice 50-tych rokov minulého storočia. Jeho nevšedný talent vyplával na povrch až vtedy keď už mal 24 rokov! Našťastie, všimol si ho Vladimír Harant, neskôr vedúci katedry telesnej výchovy Vysokej školy technickej, tréner a funkcionár TJ Slávia VŠT Košice. Športová verejnosť doc. V. Haranta pozná predovšetkým ako štartéra, tajomníka a predsedu organizačného výboru Medzinárodného maratónu mieru.

Jozef Kočiš vhupol do vrcholovej atletiky doslova obidvomi nohami a z neznámeho bežca sa v priebehu dvoch rokov stal atletickou osobnosťou. Štrnásťkrát reprezentoval Československo, čo na pomerne chudobný medzinárodný športový styk v tých časoch to bolo naozaj dosť. V roku 1957 sa v Moskve uskutočnil Svetový festival demokratickej mládeže a v rámci neho Svetové hry mládeže. Štartovali na nich všetci poprední športovci tzv. východného bloku. Čs. štafeta na 4 x 400 m v hviezdnom zložení S. Jungwirt, Kočiš, Trousil a Jirásek skončila na 2. mieste.

Počas svojej športovej kariéry sa J. Kočiš stal päťnásobným majstrom Slovensku v behu na 400 m, rovnaký počet majstrovských titulov získal ako člen štafety 4 x 400 m, dve zlaté si vybehal v disciplíne 4 x 100 m a raz sa stal majstrom Slovenska v behu na 400 m prek., ale prvý titul si vybehal už v roku 1953 v šprinte na 100 metrov. Z tohto skromného výpočtu jeho úspechov jednoznačne vyplýva Kočišova všestrannosť na tratiach od 100 do 400 metrov. Niekoľkokrát vytvoril slovenské rekordy, tie jeho osobné ešte aj dnes s odstupom mnohých desaťročí predstavujú solídne časy: 100 m 10,8 sek. /rok 1955/, 200 m 21,8 sek. /1960/, 400 m 48,2 sek. /1960/ a 400 m prek. 48,2 sek. /1959/. Musíme vziať do úvahy i to, že išlo o výkony, dosiahnuté v skutočných amatérskych podmienkach.

Jozef Kočiš sa venoval aj trénerskej i funkcionárskej práci, v roku 1962 bol predsedom oddielu a jeho zverenkyňa Monika Kropáčová sa stala jeho manželkou. Tvorili príkladný športový pár, niekoľkokrát sa ocitli spolu v reprezentačných výberoch pri medzištátnych stretnutiach. Monika Kočišová – Kropáčová svojho trénera a životného partnera predbehla v tom, že majstrovské tituly získavala od 100 m až po cezpoľné behy /kros/! Spolu ich bolo osem.

V prípade Jozefa Kočiša išlo o jednoduchom prechode z vrcholového športu do každodenného pracovného života. Úspešne sa vydaril predovšetkým preto, lebo si aj v najúspešnejších časoch na atletických dráhach uvedomoval, že raz im bude definitívny koniec. Okrem toho vtedy „povesiť tretry na klinec“ a začať sa venovať niečomu úplne inému a nájsť v tom náplň života bolo jednoduchšie než dnes. Ani tí najlepší športovci v polovici minulého storočia nemali svojich masérov, psychológov, nevedeli čo sú to dlhodobé sústredenia v exotických destináciách. Nemohli sa ani spoliehať na to, že niekto iný za nich vybaví pohodlný prechod z jedného semestra do druhého, z ročníka do ročníka. Pravda v kolektívnych športoch, predovšetkým vo futbale a hokeji sa našli aj takí, ktorí svoju popularitu a slávu dokázali využiť vo svoj prospech, ale v individuálnych odvetviach to bolo predsa len iné. V nich sa každý musel spoľahnúť predovšetkým na seba, na svoje schopnosti, či už to bolo na atletickej dráhe, v bazéne alebo na lyžiach.

Mohol byť právom patrične hrdý na to, čo dosiahol na akademickej pôde. Po dokončení štúdia začal pracovať na oddelení rýb a včiel, ktoré bolo súčasťou katedry parazitológie chorôb rýb, včiel a voľne žijúcej zveri vtedajšej Vysokej školy veterinárnej. Po krátkom čase sa stal jeho vedúcim a zároveň riaditeľom Štátneho rybárstva v Michalovciach. Mal významný podiel na rozvoji rybníkov v Inačovciach a už pred rokmi sa zaoberal vplyvmi kontaminácie životného prostredia na chov rýb. Dlhé roky bol aj vedúcim katedry chovu a chorôb zveri, rýb a včiel, ekológie a kynológie. Vysokoškolským profesorom sa stal v roku 1989, bol spoluautorom učebnice Biologické základy poľovnej zveri /1991/, autorom až 83 vedeckých a odborných prác, z ktorých mnohé vydali aj v zahraničí.

Prof. MVDr. Jozef Kočiš, CSc., zomrel vo veku 92 rokov.