Znie to neuveriteľne, ale Medzinárodný halový futsalový turnaj nepočujúcich do 17 rokov v Prešove, ktorý je jediným futbalovým projektom pre sluchovo postihnuté deti na svete, ukončil pred niekoľkými dňami svoje 23. pokračovanie. Jeho organizátorom, členom OZ Športový klub nepočujúcich detí v Prešove, patrí právom úprimná vďaka všetkých mladých športovcov za to, že už vyše dve desaťročia sa môžu stretávať, pričom ich cestovné trasy vedú do Prešova zo všetkých svetových strán. Časy, kedy do Prešova prichádzalo dvanásť až pätnásť reprezentácií zo štyroch kontinetov (dokonca aj z USA) sú síce vďaka nedávnej celosvetovej finančnej kríze už iba nenapodobiteľnou minulosťou, ale turnaj žije svojim rytmom naďalej a pre organizátorov sa stáva blížiace sa štvrťstoročné jubileum čoraz reálnejšou métou.

Šéf občianskeho združenia a riaditeľ turnaja Mgr. Vladimír Kohut to okomentoval slovami: To jediné, čo nám nechýba, je chuť pracovať, pripravovať každoročne všetko pre to, aby sa turnaj uskutočnil a tradícia žila. Peniaze na jeho realizáciu sa však zháňajú z roka na rok ťažšie, zdravotne hendikepované deti sa dostávajú akosi na okraj záujmu spoločnosti. Náš projekt nie je o okázalých benefíciách v róbach a svetlách reflektorov, ale o akcii, na ktorú sa každoročne tešia mladí chlapci, ktorým postavil život nesčíselné množstvo prekážok. Tešia sa na stretnutia s priateľmi, ktorých získali pred rokom či dvomi, tešia sa na futbal, tešia sa na Prešov, na to, že sa pred nimi otvorila možnosť vycestovať a spoznať iný svet. Teraz hovorím napríklad o nepočujúcich Azerbajdžancoch, ktorí sú našimi pravidelnými hosťami či Kazachoch, ktorí iba pre to, aby mohli stráviť týždeň v Prešove, sú ochotní precestovať tisícky kilometrov. Nedostatok peňazí v organizáciách nepočujúcich v mnohých krajinách spôsobil, že keď sme boli nútení podmieniť účasť na turnaji finančným vkladom na úhradu aspoň časti nákladov, počet družstiev sa rapídne znížil. Takže tohto ročníka sa zúčastnilo z pôvodne osem prihlásených družstiev iba päť, tri, Bielorusko, Ghana a Rusko svoju účasť na poslednú chvíľu odriekli. Čo v podstate umožnilo po zmene hracieho systému ostatným chlapcom poriadne a skutočne do sýtosti hrať a ubehať sa.

Kým tohto roku sa menej darilo chlapcom z Poľska (veková výmena), doslova na ostatnú chvíľu zažiarili Kazaši. Záverečný boj o bronzové medaily úspešne zvládli chlapci z Českej republiky, ktorí gólom krátko pred koncom stretnutia porazili Azerbajdžan 3:2. V poslednom zápase turnaja s Kazašskom, sa očakávalo bezpečné víťazstvo slovenskej reprezentácie, ktorá prešla turnajom bez zaváhania. Vo futbale však isté nie je nič. Kým sa Slováci spamätali, prehrávali o dva góly, no výborným nasadením na začiatku druhého polčasu dosiahli zvrat a a vďaka hrubej chybe inak spoľahlivo chytajúceho kazašského brankára aj vedenie 3:2. Vtedy, keď sa už zdalo, že majú zlato vo vrecku, poľavili a Kazaši vyrovnali. Rozhodovali až pokutové kopy a nimi sa Slováci prekopali iba k striebru. Nevadí, o rok to môžu skúsiť opäť...