Nenapíšem nič nové keď pripomeniem, že predzvesť Vianoc u nás už tradične začína masovou reklamou na výhodné pôžičky. Žiaľ, je to naozaj tak. Banky sa doslova predháňajú v ponuke svojich produktov a môžeme byť pritom radi, že aspoň výrazne poklesli v tomto smere aktivity nebankových subjektov. Prijatím rôznych zákonov a ďalších predpisov sa nám podarilo aspoň podstatne znížiť ich počet.

Zdá sa to síce neuveriteľné, ale koľko rodín už prišlo o strechu nad hlavou iba preto, že sa kvôli Vianociam zadlžili. Naleteli na tzv. najvýhodnejšiu ponuku pôžičky – a keď ju nedokázali splácať tak potom už celú záležitosť riešili súdy a exekútori. Smutné je, že všetci tí, ktorí si zobrali takéto pôžičky, mohli Vianoce  síce skromnejšie, bez drahých darčekov, ale spokojne prežiť. Nikto z nich si nemusel požičiavať peniaze na to, aby na slávnostne prestretom stole mal to, čo tam má byť. Pôžičky boli určené na nákupy darčekov, bez ktorých sa dalo a dá spokojne žiť. Aj psychológovia a sociológovia zdôrazňujú, že pokiaľ raz človek na vianočné darčeky nemá peniaze, tak nech ich nekupuje. Lepšie prežiť Vianoce so skromnými symbolickými darčekmi, ako potom riešiť splácanie nevýhodných úverov. Nie náhodou naši múdri predkovia už dávno prišli na to, že každý by sa mal prikrývať iba takou veľkou perinou, akú má, resp. akú si môže dovoliť.

Možno si pri čítaní týchto riadkov niekto pomyslí, že sa mi dobre radí s mojím poslaneckým platom... Nuž, čo sa týka môjho príjmu skutočne by som ho dožičil každému občanovi, i keď všetci dobre vieme, že je to jednoducho nemožné. Vždy som však patril medzi tých a pokiaľ budem v parlamente aj pri nich zostanem, ktorí presadzujú sociálne zákony s cieľom zlepšiť životnú úroveň tých chudobnejších.

Informácia, ktorá sa mi nedávno dostala do rúk ma však skutočne šokovala. Občania našej republiky zatiaľ nesplatili úvery vo výške 6 miliárd /!/ eur. Skutočná analýza týchto pôžičiek síce neexistuje, ale v mnohých prípadoch išlo o nezodpovedný prístup ľudí. Národná banka Slovenska preto pripravuje sprísnenie možností využívania reklamy na ovplyvňovanie ľudí, aby si brali spotrebné úvery, predovšetkým pred Vianocami. Na druhej strane je zaujímavý fakt, že Slováci majú stále viac a viac peňazí uložených v bankách na dlhšie časové obdobia, i keď úroky sú pritom skôr symbolické. Teda na jednej strane časť našincov je vo svojich finančných záležitostiach dosť konzervatívna, ďalšia trochu nezodpovedná.

Často počúvam od ľudí, ako sa im pred časom dobre žilo. Pracovali v niektorej z nadnárodných spoločnosti, dostávali nadpriemerné platy, žili si – ako sa hovorí – na vysokej nohe. Absolvovali tie najluxusnejšie pobyty v exotických destináciách, kupovali si drahé automobily, raz za dva roky kompletne vymenili celé vybavenie domácnosti, vrátane nábytku. Potom však zo dňa na deň prišli o zamestnanie, lebo spoločnosť presťahovala svoju pobočku do Rumunska, alebo Chorvátska – po niekoľkých mesiacoch z odstupného nezostal ani cent – a tak z luxusu sa dostali na úroveň živorenia. Samozrejme, úspory žiadne. Na „zadné kolieska“ jednoducho nemysleli. Čo je však najhoršie, na krku im zostala nevyplatená hypotéka za vilu, ktorú si dali postaviť „na kľúč“ v prímestskej zóne, v ktorej bývajú iba solventní ľudia. Veď predsa medzi nich patrili a žiť v byte im už nevyhovovalo. Chceli niečo luxusnejšie...

Nie, pred Vianocami sa rozhodne nepatrí mentorovať. Tých spomenutých 6 miliárd ma však poriadne rozrušilo a keď na mňa zo všetkých strán útočí reklama bánk na tie najvýhodnejšie pôžičky, tak musím myslieť i na to, koľko ľudí im opäť podľahne a zadlží sa, i keď by pritom vôbec nemuseli...

Stanislav Kubánek, poslanec NR SR /SMER-SD/