Ruskému prezidentovi sa znova podaril majstrovský kúsok, dokázal dať dohromady rokovania v Minsku /podľa západu v krajine diktátora/, kde sa nakoniec podarilo podpísať prímerie medzi bojujúcimi stranami na Ukrajine. Prímerie bolo a je veľmi krehké, lebo hneď po hodine „H“ sa začalo obstreľovať a jedna i druhá strana sa obviňuje z porušenia prímeria. Napriek tomu sa niektoré body prímeria začínajú plniť, ako je napríklad prepustenie zajatcov. V politologickom médiu USA National Interest známy americký politológ Róbert Merry tvrdí, že Kremeľ porazil na Ukrajine Biely dom a dodáva, že Barack Obama vo svojom prístupe k ukrajinskej kríze stratil „zmysel pre realitu“. V komentári R. Merry píše: „Súdiac podľa všetkého, prezident Obama ani netuší, čo sa na neho zvalilo na Ukrajine za posledný týždeň. Prezident Ruska V. Putin ho úplne porazil. Napriek tomu sa americký prezident tvári naďalej, ako keby jeho slová na danú problematiku ešte mali akúsi váhu. Nesúlad medzi realitou na mieste a charakterom vystúpení nášho prezidenta, ukazujú, že prezident stratil zmysel pre realitu“.

Podobných komentárov sa objavuje v americkej a západoeurópskej tlači stále viac a viac, ktoré možno zhrnúť do sloganu“ My vieme, že nevieme čo chceme“.

 Na Ukrajine sa medzitým dejú veci, ktoré jednoducho ani niektorí zaspatí politici Bruselu nestíhajú zhodnotiť. Je celkom pochopiteľné, že aj takéto „nemierové prímerie“ na Ukrajine vyhovuje ukrajinskému prezidentovi, pretože v októbri sa blížia parlamentné voľby. To je však len jeden uhol pohľadu. Tieto voľby totiž na druhej strane nemusia dopadnúť tak, ako si to ukrajinský prezident želá, radikálni nacionalisti nie sú spokojní s prezidentom a majú svoje bojové jednotky, ktoré nepodliehajú najvyššiemu veliteľovi, teda prezidentovi. Po prímerí sa jednotky Ajdar či Azov hneď aj vyjadrili, že ony sú banda, ktorá nepodlieha prezidentovi a môžu si robiť čo chcú. A to je vyslovená hrozba pred voľbami nielen prezidentovi ale aj virtuálnemu prímeriu. V Minsku bolo dohodnuté, že Donecká a Luganská republika dostanú osobitný štatút v rámci jednotnej Ukrajiny. Predstavitelia republík tvrdia, že s týmto znením súhlasili, len preto, aby sa konečne skončilo krviprelievanie, ale trvajú na samostatných republikách, alebo samostatnej Novorosii, ktorá by nebola súčasťou Ukrajiny. Prezident Porošenko sa snaží za každú cenu zachovať jednotnú Ukrajinu. Zdá sa to však už nemožné, pretože za posledných päť mesiacov bojov sa prekročili obapolne všetky „červené čiary“ a čo je dnes charakteristické napríklad na východe Ukrajiny je taká ukrutná nenávisť, ako ukrutnosti páchané v týchto bojoch. Je najmenej sedem spôsobov ako by sa mohol uberať ďalší scenár na Ukrajine, či je to Kososký, Čečenský, dokonca sa hovorí aj o Československom, ale nikto nevie s istotou povedať, ako to vlastne dopadne. Isté je len jedno, jednotnej Ukrajine je definitívne koniec. Zdá sa, aspoň po pozornom sledovaní summitu NATO, že niekde v najtajnejších kuloároch už tieto kruhy hodili Porošenka cez palubu /po summite na CNN povedal, že je ochotný za Ukrajinu aj umrieť, čo si treba pamätať/ a hľadá ukrajinský „Putin“, čo je sizyfovská úloha. Aj vyjadrenia V. Putina niečo naznačujú, keď hovoril, že sa mu Minsku dobre s Porošenkom rokovalo, či v telefonickom rozhovore sa na tom či onom dohodli. Ako keby ruský prezident niečo tušil a je mu milšie rokovať s Porošenkom, ako s niekým z radikálnej nacionalistickej a netreba sa báť povedať, aj profašistickej kliky, pretože tam celý ten proces ako keby smeroval. Radikálni nacionalisti už niekoľkokrát pohrozili pochodom na Kyjev aj so svojimi jednotkami. Ak NATO začne s dodávkami zbraní na Ukrajinu, môže sa do konca roka všeličo stáť. Prímerie totiž dlho nevydrží. Ale keby sa stal zázrak, všetko sa môže obrátiť. Zaujímavá informácia prišla nie od povstalcov, ale od radikálnych nacionalistických bataliónov, ktoré kontaktovali predstaviteľov Doneckej a Luganskej republiky. A ich vyjadrenia sú zaujímavé, hovoria, že sa navzájom poznajú, niektorí spolu bojovali, stále spolu na Majdane, boli a sú proti oligarchii a podobne. Tvrdia zároveň, že tak na ich strane sú zlí ľudia, ako nedobrí sú aj na druhej strane, ale dobrí by mali začať navzájom hovoriť a dohodnúť sa. Je v tom kus pravdy a aj logiky. Možno práve to je moment, na ktorom sa dá stavať, lebo terajší ukrajinskí radikálni nacionalisti na Majdane boli tak proti NATO ako aj proti EÚ. To je už také revolučné myslenie, „my sme výnimoční, nenahraditeľní, najmúdrejší a nad nás niet“. A keď revolúcia „zožerie svoje deti“ môžu sa objaviť rozumní ľudia, ktorí nájdu k sebe cestu, možno aj nenávisť sa stratí, hoci je veľmi, veľmi veľká. Tu by sa však museli z Ukrajiny vyhnať všetci poradcovia, takí či makoví, a taká úžasná krajina ako je Ukrajina by mohla hrať Európe významnú úlohu, ale to by Európa nemala hrať úlohu bloku, bola by bez vojenského bloku, kde by sa odohrávali len čulé obchodné vzťahy, od Lisabonu až po Ural, ba až po Honkong, kde by nesmrdela banková globalizácia a klany oligarchov.

Na jednej strane sa hovorí, že na Ukrajine bojuje USA s Ruskom. Nie je to pravda, pravdou je, že na ukrajinský konflikt je predzvesťou pádu jednopolárneho sveta a možno aj predzvesťou pádu globalizácie, rovnako ako pádu svetovej meny - dolára. Samotní obyvatelia Ukrajiny začínajú pomaly precitať z ilúzií, nie je totiž všetko zlato čo sa blyští. Takmer 8 tisíc štvorcových kilometrov, čo je viac ako Donecká a Luganská /5 oblastí Ukrajiny/ oblasť dohromady bola 24. januára 2014 tajnou zmluvou odovzdaná do rúk spoločnostiam „Shell“ a „Chevron“ na 50 rokov s možnosťou predĺženia na ďalšie roky, pričom vláda nemá možnosťou túto zmluvu vypovedať. A tak sa Ukrajinci dozvedeli, že tam, kde stojí ich dom, záhrada, tam kde oddychujú, či kráčajú, to už nie je ich zem ! A kto vie, aké skryté „míny“ sa ešte objavia. A tak ak sa bude konať ďalší Majdan a ten sa bude konať tak či onak, to už nebude o tom, „že kto neskáče je Moskaľ“ ale bude to niečo ako Veľká francúzska revolúcia aj s jej dôsledkami. A vtedy sa bude treba nielen spýtať, kto to všetko spôsobil, ale bude treba vinníkov odovzdať aj medzinárodnému tribunálu.