Na politickej šachovnici v Nemecku sa rozvidnieva. Sociálnodemokratická strana Nemecka (SPD) oficiálne nominovala Martina Schulza za kandidáta na post spolkového kancelára v blížiacich sa volieb do Bundestagu. Schulza preto, že je bojový a nadaný rečník, volebné boje pozná a je presvedčený sociálny demokrat, ktorý nebude musieť brať vo volebnej kampani ohľad na kancelárku Merkelovú. Nie je totiž zaťažený politickou minulosťou veľkej koalície v Berlíne, prichádza z vonku a preto sa môže slobodne vyjadrovať, žiadať dôveryhodné politické alternatívy a programy. Okrem toho asi nezabudol ako vehementne podporovala a nakoniec aj presadila kancelárka Merkelová voľbu pána Junckera za šéfa Európskej komisie, hoci práve Schulzovi boli pripisované väčšie šance. Verejnosť očakáva, že prinesie do nemeckej politiky čerstvý vánok. Napriek súčasne panujúcej eufórii vo vnútri strany a voličskej základni bude sa však žiaľ musieť vysporiadať aj s vlastnou stranou, ktorá vždy bola a je stranou nelojálnou.

A predsa, tak ako jeho straníckym predchodcom, kandidátom na post kancelára (Frank-Walter-Steinmeier, Peer Steinbrück), aj jemu hrozí podobný osud. Osud neúspechu. V jeho prvých verejných vystúpeniach sa snaží vzbudiť dojem, že donesie konečne zlom do vnútroštátnej politiky. Poukazuje na rokmi nazhromaždené, nevyriešené problémy hlavne v sociálnej oblasti, na nedostatočné dôchodkové zabezpečenie obyvateľstva, na chudobu v starobe v dôsledku Agendy 2010, na zaostávajúcu bytovú výstavbu v mestách následkom čoho explodujú ceny bytov, nájomného a podobne. Stanoviská k otázkam rozvoja hospodárstva, výdavkov na obranu, rozpočtu a pod. ho v najbližší mesiacoch ešte len čakajú. Zatiaľ konkretizoval len niektoré riešenia. Menovať problémy bez konkrétnych návrhov riešení by bola zlyhajúca volebná stratégia. Zdá sa však, že volebné programy a sľuby nadobudnú väčšiu vážnosť a budú sa musieť aj začať plniť, ak si chce strana ešte zachovať označenie ľudovej strany a aby nezapadla do bezvýznamnosti. Dlhodobá vládna koalícia s CDÚ je dôsledkom jej dnešného mizerného postavenia na nemeckej politickej scéne.

SPD je toho času slabá. Aliancia len so Zelenými je už nemysliteľná. Ani aliancia SPD so Zelenými a Ľavicou by nemala toho času väčšinu. Pritom Schulz nie je nadšencom takéhoto spolku. SPD chýba nová možnosť vytvorenia  koalície, napríklad ako v minulosti s FDP (Liberáli), ktorí nie sú v parlamente zastúpení a podľa prognóz asi ani nebudú. Pritom CDU (Kresťanskí demokrati) na čele s kancelárkou Merkelovou už dávnejšie nastavili výhybky na spoluprácu so Zelenými a v prípade potreby aj s Liberálmi, ak by sa títo predsa dostali do parlamentu. Teda v jej pláne je aj čierno-žlto-zelená koalícia. Angela Merkelová si preto nerobí starosti a je si svojou stratégiou istá. Je chytrácka dosť na to, aby si dokázala za tejto konštelácie uchovať moc s iným koaličným partnerom, aj bez SPD a FDP. Tejto stratégii uchovania si moci nemá čím SPD odpovedať. Ak sa nestane niečo mimoriadne.

Aj keď sa zdá, že je situácia vo vnútri CDU upokojená je to len zdanie. Strana je vnútorne rozdelená. Polovica stojí za Merkelovou, ta druhá nie. Len rešpekt pred postom kancelárky im zabraňuje v otvorenej revolte. Tiež typická nemecká vlastnosť. Časť Únie CDU/CSU je nespokojná s Merkelovej kurzom v utečeneckej politike v dôsledku čoho jej pripisuje  spoluvinu za rozmáhajúci sa extrémizmus a populizmus. Úspech pravicovej strany AfD (Alternatíva pre Nemecko) je preto čiastočne výsledkom berlínskej politiky. V prípade revolty alebo personálnej zmeny by sa Únia definitívne rozdelila, čím by stratila volebné šance. To si uvedomujú všetci v Únii a preto sa aj pravdepodobne znovu všetci poslušne zoradia za Merkelovej chrbtom.

Bezpochyby budú mať výsledky amerických volieb vplyv na politikov a samotné voľby v Európe. Neočakávané akčné volebné programy, orientované na patriotizmus, protekcionizmus a hlavne rôzne sociálne témy budú hrať vo volebných programoch dôležitejšiu úlohu. Voľby pôsobia.

Treba preto vyčkať aké volebné kokteily budú ponúknuté voličom nielen v Nemecku a či ich títo aj v zdraví zažijú.

Tibor Bajchy, Mníchov