Tri desaťročia po páde Berlínskeho múru, teda rozpadu dovtedajšieho usporiadania v Európe a vznikania úplne nového, stále priťahuje pozornosť východné Nemecko. Teda to, čo bolo NDR v čase rozdelenia Nemecka a Európy a dnes je štedro podporovanou časťou zjednoteného Nemecka. Pre nás Slovákov to zrejme má osobitný význam pretože toľko pozornosti ako sa tejto časti Nemecka venovalo v médiách je výnimočné. Osobitne sa rozoberali voľby v troch spolkových krajinách – Sasku, Brandenbursku a naposledy v Durínsku. Osobitne preto, ako sa v tamojších voľbách presadila ultrapravicová strana, výrazne antiglobalistická  Alternatíva pre Nemecko. Jej volebné výsledky boli a sú už dlho predmetom bolestivých  debát pre doteraz vládnuce strany, osobitne kresťanskodemokratickú CDU.

Najnovšie voľby v Durínsku vyvolali takú pozornosť, že v slovenských médiách si môžete prečítať  všetko rozobraté do takých podrobností až  nadobudnete dojem ako by išlo o mimoriadnu európsku udalosť - pritom Durínsko má ledva  polovicu obyvateľov ako Slovensko. Jedno však nedominuje v titulkoch. Že najsilnejšou, víťaznou stranou sa v tejto malej spolkovej krajine stala strana, ktorá je proti Severoatlantickej aliancii NATO, teda je za vystúpenie z takého NATO aké je dnes a akú má dnes politiku.  Víťazom sa stala strana LINKE, ľavicový dedič bývalej štátostrany SED. Teda ako keby na Slovensku zvíťazila nástupnícka strana Komunistickej strany Slovenska, alebo nebodaj KS Československa. Samozrejme svojráz  Durínska nerozhoduje o nemeckej zahraničnej politike. Ale to nie je všetko! Po prvý raz v politických dejinách Nemecka od vzniku moderného európskeho štátu v Durínsku dve antiglobalistické a kritické strany, jedna zľava, Die LINKE a druhá  z krajnej pravice AfD, Alternatíva pre Nemecko získali absolútnu väčšinu hlasov. Vládna strana CDU skončila až na treťom mieste. To tu ešte nikdy nebolo. Durínsko bolo dlhé roky konzervatívnou spolkovou krajinou, jej volič dával masívne hlasy vládnej strane Angely Merkelovej, CDU tu neraz dosiahla aj viac ako päťdesiat percent. A teraz vôbec po prvý raz v nemeckých krajinských voľbách vyhrala postkomunistická ľavica. A druhá najsilnejšia strana je AfD. Tá vytrvalo spochybňuje tie zmeny, ktoré nielen v Durínsku, ale v celom Nemecku nastali za posledné tri desaťročia od pádu Berlínskeho múru. A na vlne tejto kritiky sa úspešne presadzuje postupne vo všetkých krajinských voľbách a dostala sa aj do federálneho  spolkového snemu.

Problémom pre Nemecko a s ním ale aj pre nás je fakt, že táto strana získavala nielen na kritike politiky záchrany eura a antimigračnej politike, ale aj najmä tým, že na nemeckej politickej scéne zaujala miesto na pravo od vládnych CDU a bavorskej CSU ako ich občianska alternatíva pre všetkých protestných voličov.