Na slovenských univerzitách a vysokých školách je dovedna deväť katedier histórie, pritom však málo naslovovzatých odborníkov na slovenské dejiny, povzdychol si nedávno prof. dr. Richard Marsina, jedna zo žijúcich a tvorivo aktívnych legiend nášho dejepisectva, o. i. člen Historického odboru Matice slovenskej. Preto SNN oceňujú každé podujatie, konferenciu, publikáciu, zborník, ktoré sa zaoberajú slovenskými dejinami. Drvivá väčšina z nich sa však sústreďuje na XX. storočie. Po úmrtí špičkového odborníka, o. i. člena Historického odboru Matice slovenskej dr. M. Podrimavského odišiel najvýznamnejší odborník na 19. storočie, jeho poznanie je pritom kľúčové pre všetok dodnes aktuálny slovenský pohyb a stále ešte neskončený zápas o Slovensko.

Tieto súvislosti sa stanú zrejmé pri hodnotení významného projektu Literárneho informačného centra – série vysokoškolských učebníc Slovenské dejiny. LIC, ako inštitúcia Ministerstva kultúry SR úspešne a programovo prezieravo prišiel so spracovaním XX. storočia. Je to premyslená vedecká výzva ako aj dôkaz o historickej vzdelanosti vydavateľa a najmä autora vysokoškolských učebníc – sú totiž z pera jedného vedca, jedného historika, prof. Róberta Letza pod lektorátom popredného znalca, člena Historického ústavu SAV doktora vied Valeriána Bystrického.

Autorský počin
Autorské slovenské dejiny prof. Letza / ročník 1967/, príslušníka strednej generácie sa tak zapisujú do veľkého príbehu iných autorov slovenských dejín z XIX. a XX. storočia. Je to autorský počin, ktorý nemožno obísť. Je prínosom tak pre laickú ako aj odbornú verejnosť, matičnú obzvlášť, keďže zhodou okolností je prof. Letz dlhoročným členom historického odboru MS. Zaujme datovanie slovenských dejín – ich prvá časť sa začína rokom 1914 a končí sa pred marcom 1938, druhý diel sa začína rokom 1938 a končí sa rokom 1945. Autor má za sebou dostatočnú prípravu v práci s archívmi, prameňmi a najmä hlavná časť tvorby vzniká po roku 1989 resp. 1992. Nevyhnutne sa tak ako vedec stál pred potrebou pokrývať mnohé biele miesta našich dejín nehovoriac o ideologických nánosoch minulej doby a minulých historikov. Kniha preto prináša v mnohom možno prelomovo nové hodnotenie niektorých udalostí a súvislostí ako aj terminológiu.

Vyrovnávanie sa s dejinami
Takmer 700 strán dvoch dielov autorských dejín do roku 1945 autor jasne naznačuje, že aj ostatné roky budú poňaté prehľadne a dostatočne faktograficky. Vecnosť, fakty, to je kľúčová zásada, ktorej sa autor usiluje držať. Každý, kto si kladie doteraz aktuálnu otázku o vzniku prvého štátneho útvaru, jeho politického systému a režimu, tomu ako a prečo tento prvý štátny útvar zanikol je takmer 400 stranový prehľad s cenným registrom nevyhnutnou pomôckou. Predovšetkým je dobrým a cenným prehľadom toho, čo je všetko dnes o dejinách 1938 – 1945 známe a toho ako k tomu pristupuje súčasný historik. Teda, čo je prekonané z minulých ideologických a politických nánosov a jednostranne deformovanej výchovy niekoľkých generácií žiakov a študentov trvajúcich pol storočia a ich dnešných rezíduí či pokusov o čierno – biele hodnotenie. Teda aké fakty je nevyhnutné poznať, aby sme vedeli spoznať skutočné dejiny – a aj sa s nimi vedeli vyrovnať. I keď sa dá, pravda len za istých okolností, povedať, že vina sa nededí, predsa len je zrejmé, že dejiny Slovenského štátu, ktorý neskoršie prijal názov Slovenská republika sú dodnes predmetom rozsiahleho záujmu početných historikov ako aj dodnes živou politickou a polemickou témou. Značná časť nielen spoločnosti sa stále nevyrovnala s našimi vlastnými dejinami a to za situácie, keď v celom diškurze je aktívne prítomná tak česká ako aj medzinárodná verejnosť. Preto je dielo prof. Róberta Letza svojim spôsobom aj odvahou vedca. Kvalifikovane si vybral krátky úsek 1938-1945, lebo mu to umožňuje to hlavné čo sa od historika očakáva – dostatok faktov, priam drobnokresby. Už sa skončilo obdobie čierno – bielych nálepiek, úlohou vedca zrejme je nielen vysvetľovať, ale aj poskytnúť dostatok faktov tak ,aby si príjemca mohol urobiť vlastný úsudok, obraz, aby ho to podnietilo k záujmu o dejiny. A to je ten proces v ktorom sa potom môže verejnosť vyrovnať s dejinami.

Názor na Povstanie
Práve v roku, keď si pripomíname 70. výročie Slovenského národného povstania zaznieva konštatovanie prof. Letza „platí zásada, že odboj nemožno pochopiť bez poznania prvej Slovenskej republiky a naopak.“ Z knihy sa nedajú vytrhávať bez súvislostí jednotlivé zistenia vedca, treba však konštatovať, že sú aj vedeckým popretím doterajšieho výkladu viacerých udalostí a aj vyvracajú niektoré časti všeobecného presvedčenia verejnosti. Autor hodnotí význam SNP v štátoprávnej rovine aj ako „smerovanie k federalizácii budúcej ČSR či aspoň k autonómii Slovenska“. V bilancii konštatuje, že „najnižší zistený počet ľudí odvlečených do sovietskych koncentračných táborov je sedem tisíc, pravda nie je známy počet niekoľko tisíc odvlečených slovenských vojakov. Celkove na Slovensku v dôsledku priamych vojenských operácií zahynulo 30.000 civilistov a o život prišlo 105.000 Židov“. Pokiaľ ide o Nemcami v marci 1945 popravených slovenských generálov / Golian, Viest, Jurech/ v prípade prvých dvoch nie je vylúčené, že sa stali obeťami zrady. Za najsilnejšiu motiváciu povstalcov označuje „presvedčenie, že bojujú proti nemeckej okupácii Slovenska cudzou mocou – nemeckou armádou.“