Premiér Robert Fico v minulých dňoch poskytol niekoľko rozhovorov: novinám, televíziam i rozhlasu. Všetky žiadosti o rozhovory médiám splnil a jednoznačne dal najavo, že je vo veľmi dobrej duševnej i telesnej kondícii. Napriek náročnej operácii možno povedať, že v závideniahodnej. „Nerobte zo mňa permanentného pacienta“, povedal redaktorovi jedného bulvárneho denníka a keď spomenul, koľko toho týždenne nabehá a koľko hodín odpracuje, tak tým čitateľom, ktorí ešte pochybovali o jeho zdraví, musel doslova vyraziť dych.

Nakoniec, i bulvár, aj TA3, dávali vcelku korektné otázky a v takomto duchu sa niesli oba rozhovory. Horšie to však bolo s verejnoprávnym RTVS, či už v televíznom, alebo rozhlasovom štúdiu. Moderátori rozhovory s premiérom jednoducho nezvládli. Boli nepripravení, ale o to viac a nevhodne prerušovali premiéra, ba môžeme napísať až arogantne. Tu vzniká teda otázka: prečo minister kultúry tak tvrdošijne presadzuje zvyšovanie koncesionárskych poplatkov? Na vzdelávanie a prípravu moderátorov politických diskusií? Asi nie. Stačilo by vyhlásiť konkurz na tieto pracovné pozície a určite by sa našlo z čoho vybrať tých – síce bez skúseností – ale schopných a najmä perspektívnych a vzdelaných mladých ľudí, ktorí by sa už pri samotnej práci v štúdiách naučili to, čo potrebujú v praxi. Teda ani nie tak peniaze ako lepšiu prácu pri výbere moderátorov politických /ale nielen ich/ relácií potrebujú v RTVS...