Francúzsko-nemecký pohľad

Na konci roka uplynie tridsať rokov od zániku svetovej veľmoci – Zväzu sovietskych socialistických republík. Budeme sledovať mediálny ohlas tohto výročia v európskej žurnalistike.    

Z európskych televízií ako prvá už v auguste siahla po tejto téme ojedinelá spoločne dramaturgicky a obsahovo formovaná dvojjazyčná francúzsko-nemecká televízna stanica ARTE.  Vybrali si pre to dvoch autorov. Tí nám poskytujú obraz ako sa v tejto televízii pristupuje k tejto téme. Úvodné slovo urobil nemecký novinár a historik Ignaz Lozo, bývalý TV spravodajca v roku 1991 Moskve. Tento rok vydal knihu „Gorbačov, ten, ktorý zmenil svet“.

Film rozhovorov

ARTE vysiela film Vitaly Manského „Gorbačov. Raj“. Dedičstvo socializmu je veľkou témou tohto rodáka z Ľvova /1963/, dnes žije v Lotyšsku.  Dôvodom prečo o filme hovoríme je, že film vznikol na základe osobných rozhovorov priamo u deväťdesiatnika M. S. Gorbačova. V dome , skôr skromnom než luxusnom neďaleko Moskvy, ktorý dostal s hŕstkou personálu na doživotné užívanie

Film bude k dispozícii na webe stanice do polovice spetembra. Je dokumentom v akom prázdne opustený Gorbačov žije, aká prázdnota ho obklopuje. Na otázku či to preňho nie je skľučujúce čeliť obvineniam, že spôsobil zánik ZSSR, že ho v geopolitickej hre doslova prehral, premrhal, Gorbačov skôr pokojne, sebavedome ale melancholicky protirečí, že on sám veľmi dobre vie koľko dobrého spôsobil.

Aj keď veľmi dobré chápe a je si načistom, má jasno v tom, že pre väčšinu Rusov je dnes nikto, je len človekom čo spôsobil rozpad štátu a hospodársku nestabilitu a národnostné konflikty. Nové generácie, ktoré vyrástli odvtedy sa s Gorbačovo érou oboznamujú skôr v zlom svetle, Gorbačova v Rusku väčšina ľudí odmieta, ba čiastočne až nenávidí. Pritom tragickosť pre Gorbačova spočíva v tom, že umožnil sovietskym občanom podieľať sa na politických procesoch, otvorene hovoriť svoje názory, kritizovať aj vedenie. Politika glasnosti, teda transparentnosti, otvorenosti a modernizačný proces, perestrojka, mali socialistický systém revitalizovať, v žiadnom prípade Gorbačovovi nešlo o jeho odstránenie.

Zlyhanie stalinistu

Čo bolo príčinou, že reformy zlyhali ? Podľa M.S. Gorbačova boli dve hlavné príčiny. Prvou bolo že nejestvovala nijaká koncepcia, nijaký generálny plán perestrojky pre túto obrovskú a zložitú krajinu, ľudia boli nepripravení, v ťažkých podmienkach sa často museli osobne nielen prispôsobovať, ale priamo meniť, prestavať sa.

Druhou príčinou bolo, že „ako mladý muž som bol skutočný stalinista a postupom času som sa zmenil na antistalinistu, bojovníka proti totalite, nuž ľudia sa počas života menia.“

Bol to Gorbačov a nebol to Západ kto skončil studenú vojnu. Zahraničnopoliticky bol veľmi úspešný, zavčasu sa vzdal dominancie nad satelitnými štátmi, zriekol sa použitia sily voči nim. Tak ich nielen zbavil strachu ale dal viac ako 164 miliónom ľudí  slobodu, 38 miliónom Poliakov, takmer 16 miliónom Čechov a Slovákov, 23 miliónom Rumunov, 9 miliónom Bulharov a 9 miliónom Maďarov ako aj 16 miliónom Nemcov v NDR.   Podľa autorov ARTE Gorbačov dosiahol svoj cieľ aj pokiaľ ide o odzbrojenie a uvoľnenie medzinárodných vzťahov.

Mocou posadnutý alkoholik Jeľcin

Základ Gorbačovovej tragiky spočíva v tom, že mnoho Rusov si zamieňa jeho éru s érou alkoholika Borisa Jeľcina, ktorý vládol v Kremli od roku 1992 a naširoko otvoril brány zversky dravému kapitalizmu čo stvorilo vrstvu oligarchov. Pamäť vybledla na to, že to bol Jeľcin, populistický, posadnutý mocou a schopný použiť násilie, kto oslabil Gorbačova a vytisol ho z Kremľa. Keď Jeľcin dal v roku 1993 strieľať do parlamentu bol to on kto tým diskreditoval tie demokratické idey, ktoré zavádzal Gorbačov.

Na otázku čo dnes zostalo z ruskej demokracie Gorbačov vo filme odpovedá protiotázkou: „prečo sa na to spytujete mňa ?“

Autor filmu, ktorý môže byť dobrým ale aj provokatívnym podkladom pre oponentúru, v závere tvrdí „napriek všetkým protirečeniam a chybám, ktoré nájdeme v Gorbačovovom pôsobení, vždy sa riadil vnútorným kompasom vyhraneného humanizmu a presvedčením, že práve humanizmus je tou základnou ideou, ktorá tvorí socializmus. Práve idealista Michail Sergejevič Gorbačov zmenil svet a zostáva jedným z veľkých reformátorov 20. storočia.“