Najdôležitejší výsledok týždňa: Ukrajinská armáda v Donbase ustupuje, ale Mariupoľ sa chystá k obrane. Prezident a premiér prosia Západ o vojenskú pomoc, ale krajiny EÚ jedna za druhou ju odmietajú poskytnúť, pričom tvrdia, že konflikt možno riešiť iba na diplomatickej úrovni. Je možné takéto riešenie? Je, ale pre Ukrajinu momentálne neprijateľné.

Napríklad v marci na Ukrajine verili, že Západ ich ochráni a separatistov zastaví, okrem toho sa postará, aby bol Krym opäť v ukrajinských rukách. Veď Rusko sa zadusí pod váhou sankcií. Práve teraz, keď sa začínajú ďalšie, Európanmi tak obľúbené debaty o sankciách, ako to bolo na nedávnom zasadaní Eurokomisie 29, v Kyjeve sa iba smejú.

Nemožno nespomenúť, že Európa je prestrašená. Potvrdzuje to aj udalosť, ktorú priniesol taliansky denník La Repubblica. Na už spomenutom zasadaní Eurokomisie jej predseda José Manuel Barosso tlmočil svoj rozhovor s prezidentom V. Putinom. Barosso od neho žiadal vysvetlenie, prečo sa niekoľko ruských vojenských jednotiek nachádza na území Ukrajiny. Vladimír Vladimírovič mu odpovedal: „V tom ja nevidím nijaký problém, ale keď sa mi zachce, tak do dvoch týždňov obsadím Kyjev!“

K tomu možno dodať len to, že vojenskí experti sú presvedčení, že pokiaľ Rusko zaútočí zo severu, naozaj mu postačí 10 až 14 dní na to, aby sa jeho vojaci ocitli v Kyjeve. Výrok Putina si však v hlavnom meste Ukrajiny vysvetľujú po svojom: ruský prezident ním chcel iba povedať, že vôbec neplánuje obsadiť Kyjev, i keď takéto možnosti existujú. Niektorí členovia nemeckej vlády si Putinove slová vysvetlili po svojom – nemožno nevziať do úvahy, že Rusko má záujem obsadiť časť ukrajinského územia preto, aby malo koridor, ktorým by sa dostalo z Krymu do Ruska tzv. suchou cestou, teda po pevnine.

Stále tu však platí názor Bruselu, ktorý tvrdo chce, aby sa Kyjev zameral iba na rokovania – a to jednoznačne v záujme mieru. To je najdôležitejšie. V záujme tohto mieru sa musia obetovať i európske perspektívy Ukrajiny, nikto za nimi nebude prelievať slzy.

Svoj názor má aj špeciálny predstaviteľ Ruska Vladimír Lukin: „Nikto v Kremli nepotrebuje ani Doneckú ľudovú republiku, ani Luhanskú ľudovú republiku, ani Novorossiju. Dostať Donbas a stratiť Ukrajinu – to by pre Kremeľ znamenalo prehru. Lepšie bolo vtedy nezačínať.“ Špeciálny splnomocnenec prezidenta RF upresňuje, že Rusko má záujem na tom, aby Doneck a Luhansk zostali súčasťou Ukrajiny, dostali však svoj špeciálny štatút: vlastnú regionálnu vládu a právo určovať vedúcich pracovníkov polície, prokuratúry a súdov... Lukin zároveň pripomenul, že vzťahy medzi Ruskom a EÚ sa nezhoršili a na Donbase sa už nebude zhoršovať, teda vyostrovať situácia...

VYSVETLENIE

Nie, z našich čitateľov sme si nevystrelili, ani ich neoklamali. I keď si vieme veľmi dobre predstaviť, že pri čítaní tohto príspevku si od začiatku môžu myslieť, že sme sa v redakcii opili, alebo priniesli typický príspevok, ktorý patrí už do uhorkovej sezóny, v ktorej sa tzv. novinárske kačice množia veľmi rýchlo. My sme iba priniesli časť príspevku, uverejneného v týždenníku Argumenty a fakty č. 36 v roku 2014, teda pred ôsmimi rokmi. Ide o noviny, ktoré vychádzajú v niekoľko miliónových nákladoch v Rusku i ďalších krajinách bývalého ZSSR, pričom mnohé príspevky sú spoločné a niektoré bývajú uverejnené iba na území bývalej zväzovej republiky, pretože sa ich konkrétne týkajú. Týždenník pod názvom Argumenty a fakty /AaF/ na Ukrajine vychádzajú iba v ruskom jazyku.

Čo nám dal tento článok? Presvedčil nás o tom, že ešte v roku 2014 členské krajiny EÚ situácia na Ukrajine veľmi nezaujímala a nijako sa jej nesnažili pomôcť, jednoducho povedané – riešte si to sami – na druhej strane Rusko podobne ako pred 24. februárom iba zahmlievalo a doslova klamalo. Už pred ôsmimi rokmi v Kremli zrejme rátali s tým, že raz predsa len zaútočia dokonca na Kyjev...