Bol príkladom vernosti rodným Košiciam

Aj tí najlepší futbalisti sú „iba“ ľudia, teda narodia sa, potom ich okúzli lopta, naháňajú ju na ihriskách... Ukončia hráčsku kariéru, mnohí z nich sa stanú trénermi a nakoniec odídu od svojich najbližších často bez rozlúčky s tým, že aj na druhom svete budú hrať futbal. Ten košický však prirýchlo opustilo niekoľko osobností z trávnikov: Tibor Tóth, Ján Strausz, Jaroslav Pollák... Vo štvrtok 17. septembra k nim pribudol aj Ján Gajdoš st. Mnohí z jeho priateľov a priaznivcov dúfali, že po Jánovi Polgárovi bude druhým v Košiciach, ktorý sa ako bývalý čs. prvoligista dožije deväťdesiatky, ale žiaľ, už sa tak nestane. Po ťažkej chorobe zomrel vo veku 88 rokov.  

Keby v časoch najúspešnejšej kapitoly jeho futbalového života existovali bulvárne médiá, tak by mu určite nevenovali jediný riadok, či jednu sekundu. Bol príkladom vernosti svojmu rodnému mestu, ktorého dresom bol počas takmer štvrťstoročnej aktívnej činnosti verný až na dve výnimky: v rokoch 1953-55 počas základnej vojenskej služby hral za Tankistu Praha, účastníka najvyššej čs. súťaže a ešte predtým za Tatran Prešov. Bolo to v sezóne 1953. Vtedy sa I. liga hrala jednokolovo, ročník pozostával iba z 13 kôl a Prešovčania mali po ČH Bratislava druhý najúspešnejší slovenský tím. Ján Gajdoš na ihrisku i v hľadisku vzbudzoval úctu svojou rýchlou hrou a pohotovou presnou streľbou. Rekordným bol jeho zápas v drese Dynama ČSD Košice doma proti Žiline /8:1/, pričom sám dal polovicu z nich, teda štyri.

Z dnešného pohľadu je takmer nepochopiteľné, že dokázal byť  nielen kvalitným prvoligovým hráčom, ale zároveň hodinárom, naslovovzatým a vyhľadávaným odborníkom. V nedeľu, napríklad, udivoval svojou hrou v Prahe proti Sparte a v pondelok ráno už vo svojej dielni na terajšej Alžbetinej ulici o 7.hod.ráno opravoval hodinky. V Košiciach dlhé roky platilo: „Chcete mať kvalitne a spoľahlivo opravené hodinky? Tak choďte za Jančim Gajdošom“.

Na tie časy to už s futbalom tiahol veľmi dlho – hráčsku kariéru uzavrel ako 34-ročný vo VSS Košice /predtým hrával za KAC, Dynamo ČSD a Jednotu/. Tridsiatnikov považovali už za starých a neperspektívnych hráčov a podobne to bolo aj v jeho prípade. Tréner Štefan Jačiansky už budoval nový, výrazne omladený kolektív a Ján Gajdoš to chápal. Stále ho považoval za najlepšieho trénera v dejinách košického futbalu v 20.storočí a veľa sa od neho naučil, čo využil neskôr. Nikdy neľutoval ani to, že nereagoval na žiadnu výhodnú ponuku na prestup, odolal aj tým veľmi nástojčivým zo Slovana Bratislava či Prahy. Možno aj preto jeho účasť v reprezentačných výberoch končila v mládežníckych celkoch. O to väčšiu radosť však mal z toho, že v rodných Košiciach hrával s takými slávnymi futbalistami ako Andrej Kvašňák, Titus Buberník, Július Kánássy, Anton Švajlen, Alexander Felszeghy, Miloš Klimek, František Fecko, Alojz Martinček...

Do konca života však rád spomínal aj na vojenčinu v Tankistovi. V roku 1955 v pražskom derby vsietil do brány Sparty víťazný gól a naradostený generál, veliteľ všetkých tankových vojsk vtedajšej Čs. ľudovej armády ho priamo v šatni ihneď po stretnutí, ešte v nevyzlečenom prepotenom drese povýšil do hodnosti čatára.

TRÉNER NA POHĽADANIE

Príkladná vernosť košickým farbám mu zostala aj po skončení aktívnej hráčskej činnosti po nastúpení na trénerskú dráhu. Až na malé výnimky /v ročníku 1978-79 ako asistent Michala Vičana pomohol k návratu žlto-modrých do I. čs. ligy/ sa v podstate venoval len a len futbalovým nádejam. Ešte ako 70 ročný /!/ bol vedúcim družstva a asistentom Bohumila Andrejka v extraligovom I.FC Košice a jeho rukami prešli také osobnosti slovenského futbalu ako Kamil Čontofalský, Vladimír Janočko, Peter Dzúrik, Karol Kisel ml., Jozef Majoroš ml., Radoslav Zábavník, Ondrej Daňko ml. ...  Prvotriedneho futbalistu vychoval aj zo svojho syna Jána, ktorý obliekal dres VSS, resp. ZŤS Košice. Svoju svedomitú trénerskú prácu medzi nádejami skončil až vo veku 75 rokov, čo je zrejme národný rekord.

SMÚTI AJ JANOČKO

Vladimír Janočko má dnes 43 rokov a možno ho považovať za doteraz najúspešnejšieho košického futbalistu 21. storočia. Správa o úmrtí J. Gajdoša ho veľmi zarmútila. Tento štvornásobný majster Rakúska a trojnásobný víťaz Rakúskeho pohára, najlepší futbalista Rakúska v roku 2002 a Slovenska o rok neskôr, dvojnásobný majster SR, víťaz Slovenského Superpohára, 41-násobný reprezentant SR /to je iba skromný výpočet jeho trofejí a uznaní/  takto spomína na svojho trénera spred takmer dvoch desaťročí: „Bol to človek, ktorý futbal úprimne miloval a dal mu celé svoje srdce. Aj preto sme si ho už ako chlapci veľmi vážili a mal prirodzenú autoritu ktorú si medzi nami nijako nemusel budovať. Jednoducho ju mal v sebe s patričnou dávkou charizma. Naučil nás skutočne veľa a mnohí sme to v živote aj dokázali zužitkovať. Bol to naozaj muž s pravým srdcom pre futbal...“

Tam, na druhom svete je už toľko vynikajúcich bývalých futbalistov Košíc i celého východného Slovenska že sa z nich dá postaviť niekoľko jedenástok. Ján Gajdoš st. by sa rozhodne dostal do tej najkvalitnejšej. Možno, že A. Kvašňák, J. Bomba, L. Pavlovič, J. Strausz, J. Pollák, J. Desiatnik a ďalší ho už tam „hore“ kde je tráva večne zelená zaradili do svojho tímu...

Česť jeho pamiatke!