Už v čase prvej vlny príchodu ukrajinských žien a detí na Slovensko sa veľa hovorilo a písalo o tom, ako ich pobyt u nás ovplyvní pracovný trh. Odborníci predpokladali, že Ukrajinky našincom nebudú brať prácu, ale na druhej strane asi zmrazia zvyšovanie miezd v odvetviach, v ktorých nájdu uplatnenie. Okrem toho upozorňovali na to, že časť utečeniek môže byť našimi podnikateľmi využívaná aj neférovými spôsobmi.

Autor týchto riadkov, ktorý sa prakticky denno-denne pohybuje v prostredí týchto žien a pomáha im nájsť si prácu, vie o týchto problémoch skutočne dosť. Azda jedinou nevýhodou Ukrajiniek je jazyková bariéra, ktorá im neumožňuje pôsobiť v profesiách, v ktorých pracovali doma. Práve preto ponuka pracovných príležitostí pre ne je pomerne skromná a pozostáva z ponúk na upratovacie práce, pomocnice v reštauráciách, chyžné, servírky či čašníčky. Výhodnejšie ponuky dostávajú lekárky, zdravotné sestry, odborníčky v IT, ale aj tie musia spĺňať rôzne podmienky. Jednoducho, nemajú to ľahké. Napriek tomu, že napríklad v centre Košíc sa už na oknách reštaurácií objavili letáčiky napísané v ruštine, resp. ukrajinčine, informujúce o voľných miestach čašníčok, barmaniek, pomocných síl.

Naši zamestnávatelia však používajú svoj systém práce, ktorý by naši spoluobčania židovského pôvodu rozhodne nenazvali košer. Pokiaľ je málo našich študentiek, tak sú dobré aj Ukrajinky! Teda neuzatvárajú s nimi normálne pracovné zmluvy, ale iba dohody o vykonaní práce, čo im prináša (nie však dotyčným ženám!ň rôzne výhody. Napr. vyplácajú um mzdu iba za odpracované hodiny, nemusia im poskytovať príplatky za stravu, resp. stravné lístky, preplácať dovolenku, práceneschopnosť, atď. Ukrajinky, s prácou ktorých sú v rozhodujúcej väčšine veľmi spokojní majitelia reštaurácií, kaviarní, ako aj ich klienti, sú najčastejšie odmeňované sumou štyri eurá za hodinu. Teda sumou, za ktorú sú u nás ochotné pracovať iba študentky... Okrem toho sa im stávalo, že im slovenské spolupracovníčky vytýkali, prečo toľko robia a kazia im ich normy.

Na iných pracoviskách sa majitelia vyhovárajú, že im zatiaľ nemôžu dať podpísať pracovnú zmluvu, pretože chodia od úradu práce cez sociálnu poisťovňu až po inšpektorát práce a nikto im nevie poradiť, ako majú postupovať v prípadoch utečenkýň z Ukrajiny. Pritom jeden týždeň strieda druhý a tieto ženy nie vlastnou vinou pracujú na čierno, pričom zamestnávatelia su môžu mädliť dlane, veď koľko sa im podarilo ušetriť na odvodoch.

Na druhej strane nemožno nespomenúť, že niektoré Ukrajinky vôbec nehľadajú prácu, majú dosť peňazí a okrem toho im celkom vyhovuje to, čo dostávajú v rámci nášho sociálneho systému. Prevažná väčšina ukrajinských žien, bez ohľadu na ich sociálne postavenie, by už najradšej bola vo svojej domovine pri manželoch, ktorí zostali doma brániť svoju vlasť v rámci všeobecnej mobilizácie mužov vo veku od 19 do 60 rokov. Žiaľ, u nás síce existuje štatistika, koľko ukrajinských žien a detí prekročili štátne hranice v súvislosti s útekom pred vojenskými útokmi ruskej armády, ale na druhej strane nikto neeviduje tých, ktorí sa vracajú do svojich domovov. Bez ohľadu na nebezpečenstvo idú späť na Ukrajinu. Je im smutno za ich rodinami a okrem toho si nedokázali nájsť u nás solídne uplatnenie, predovšetkým pre neznalosť jazyka. Okrem toho, napriek našej všestrannej pomoci, chýbajú im finančné prostriedky na úroveň v živote, na akú boli zvyknuté doma na Ukrajine.