Od 21. februára 2022, keď Rusko uznalo časti Doneckej a Luhanskej oblasti na Ukrajine, ktoré nie sú kontrolované vládou, a od začiatku vojenskej operácie (či už bola vyprovokovaná alebo bezdôvodná ako sa uvádza v tzv. nezávislých médiách, to zrejme ukáže až dôkladný nestranný rozbor situácie na obidvoch stranách konfliktu) na Ukrajine (od 24. februára 2022) uložila EÚ Rusku sériu sankcií. Dopĺňajú sa nimi existujúce opatrenia uvalené na Rusko od roku 2014 v dôsledku anexie Krymu a nevykonávania dohôd z Minska (žiaľ, podľa medializovaných informácii mali len vytvoriť časový priestor na posilnenie bojaschopnosti Ozbrojených síl Ukrajiny a nie na vyriešenie sporu medzi Ruskom a Ukrajinou). 

Sankcie prijaté EÚ, podporované súčasnou vládnou garnitúrou na Slovensku, zahŕňajú cielené reštriktívne opatrenia  s cieľom spôsobiť Rusku vážne dôsledky za jeho konanie a účinne zmariť schopnosť Ruska pokračovať v agresii.

Žiaľ, v skutočnosti sa akosi pozabudlo na vyhodnotenie možného spätného vplyvu protiruských sankcií na fungovanie Slovenska, ktoré bolo priamo závislé najmä na relatívne lacnej rope a plynu. Preto je prirodzené, že zvyšovanie životných nákladov na Slovensku pripisovať na účet Vladimírovi Putinovi je otázne. Nebudem polemizovať o tom nakoľko protiruské sankcie naplnili očakávania predstaviteľov slovenskej vlády. Občanom Slovenska by sa však malo naliať čistého vína. Po vzoru Maďarska by sa aj slovenská vláda mala oprieť o zdravý sedliacky rozum. V záujme svojich občanov by mala iniciovať zrušenie protiruských sankcií. Tie v konečnom dôsledku znižujú životnú úroveň na Slovensku a stále viac občanov sa ocitá v pásme pod hranicou chudoby.  

Samozrejme, to vyvoláva nespokojnosť občanov  s politikou súčasnej vlády rastie. Svedčí o tom aj prieskum volebných preferencií  agentúry Polis pre agentúru SITA, ktorý sa uskutočnil v dňoch 28. januára až 1. februára 2023 na vzorke 1002 respondentov starších ako 18 rokov. Podľa tohto prieskumu by strany súčasnej vládnej koalície utrpeli výraznú porážku. Strana Za ľudí by sa do parlamentu ani len nedostala.      

Smer-SD by vo voľbách zvíťazil so ziskom 21 percent hlasov a v Národnej rade SR by obsadil 39 kresiel, informujú webnoviny.sk. Hlas-SD by volilo 19,4 percenta opýtaných a v parlamente by mal 36 poslancov. Tretí najvyšší počet hlasov by vo voľbách získalo hnutie Progresívne Slovensko, ktorému by svoj hlas odovzdalo 9,5 percenta voličov. Nasledovali by OĽANO a Republika so ziskom 7,2, respektíve 7,1 percenta. Sme rodina by vo voľbách volilo 6,5 percenta ľudí. SaS by získala 5,7 percenta hlasov a KDH 5,2. Ostatné strany by sa do NR SR nedostali.