Inžinier Ľudovít Andil storočný

V predvečer výročia Slovenského národného povstania sa v jednom z bratislavských domovov konala milá rodinná slávnosť – v kruhu blízkych a najmä manželky Márie prezývanej láskavo Mici sa dožil sto rokov inžinier Ľudovít Andil. Tento rodák z východného Slovenska preukázal mimoriadnu vytrvalosť a až donedávna aktívne komunikoval so svojim kolegami z Únie slovenských novinárov, ktorej bol zakladajúcim členom a aktívne sa zúčastňoval jej podujatí.

Na jednom z nedávnych stretnutí Únie si prišiel osobne prevziať z rúk predsedu dr. Jozefa Kuchára Cenu Gaba Zelenaya, bolo dojemné počúvať slová poďakovania od tohto zrejme najstaršieho slovenského novinára, niekdajšieho stáleho československého zahraničného spravodajcu. Mnohé z jeho rozborov osobitne rakúskej politiky môže spokojne uverejniť aj dnes, vecnosť analýz a informácií len dokumentujú profesionalitu a schopnosť držať sa faktov. To ho držalo dlhé desaťročia aj v práci v tlačovej agentúre, ktorej venoval mnoho energie čím si získal rešpekt a uznanie tak kolegov v Bratislave ako aj v Prahe. Skromný distingvovaný pán Andil neraz v spoločnosti o desať rokov mladšej manželky, ktorá pracovala v Slovenskom národnom divadle, bol nekaždodenným zjavom v rozmanitej, niekedy až búrlivej slovenskej či československej novinárskej obci počas mnohých rokov neraz prudkých, prevratnch zmien.

Všetko sa preňho začalo vlastne tiež Povstaním. Ako dynamický vysokoškolák  počas prázdnin si privyrábal v hudobných kapelách, bol ich vítanou súčasťou. A tak to bolo aj v lete 1944, neraz spomínal ako hral hosťom v Sklených Tepliciach. Medzi hosťami boli aj nemeckí vojaci či dôstojníci ktorí do tejto oblasti chodili osobitne zbierať informácie a kontaktovať sa so svojimi agentami z miestneho obyvateľstva. V čase vojenských príprav Povstania každá nepozornosť mohla vzbudiť neželaný záujem a dobrá nálada pri dobrej hudbe neraz prilákala nebľúbených hostí natoľko, že sa riadne zabudli, otupil sa ich snoričský záujem.

Keď vypuklo Povstanie rozhodnutie mladého vysokoškoláka bolo jasné – prihlásil sa rovno do jeho služeb a stal sa členom generálom Golianom vytvoreného vysokoškolského práporu. Toho, ktorý bol o dva mesiace, po potlačení Povstania a dobytia Banskej Bystrice určený k ochrane generálov Viesta a Goliana, veliacej špičky Prvej československej armády na Slovensku. Tak sa v oblasti Pohronského Bukovca stal svedkom udalostí, ktoré viedli k vyzradeniu úkrytu a napokon zajatiu oboch generálov nemeckou jednotkou a očitým svedkom prečo vlastne jednotka nesplnila svoju hlavnú úlohu, postarať sa o bezpečnsosť generálov.

Táto životná skúsenosť formovala aj všetky ostatné životné kroky tohto odbojára, antifašistu, na desaťročia sa stal pracovníkom ktorý prispel k formovaniu novinárskej práce v tlačovej agentúre  a po roku 1989 bol významnou postavou pri formovaní profilu Únie slovenských novinárov.

Pri tomto výročí, v týchto dňoch sme vedno s inžinierom Andilom a jeho rodinou, osobitne manželkou Máriou, z koreňmi v rodine Hirner a Gschill, o. i. časťou chýrnej huncokárskej tradície v Malých Karpatoch, zo srdca im želáme veľa trpezlivosti a duševných ako aj fyzických síl pri neľahkých chvíľach.