Kontakty
Slovenský rozhľad
Nobelovo námestie 8
851 01 Bratislava

Vladimír Dobrovič
0915 798 909

mail: skrozhlad@gmail.com
Naši partneri:

Najpozoruhodnejší vývoj vojny na Ukrajine je v Nemecku – Dušan D. Kerný

Najpozoruhodnejší a zároveň najpoučnejší vývoj môžeme sledovať v Nemecku – v nijakom inom štáte sa toho neudialo toľko ako tu. Už na tretí deň po invázii ruskej armády na Ukrajinu kancelár Olaf Scholz vyhlásil: „Časy sa natoľko zmenili, že nastala nová éra.“ To hneď aj dokumentoval vydelením mimorozpočtových sto miliárd eur na nemeckú armádu. Nemecký prezident Steinmeier hovorí o zmene epoch, o epochálnom zlome...

 

Obidva výrazy – „Zeitwenden“ aj „Epochenbruch“ vstúpili okamžite do politickej a novinárskej nemčiny. Ide skutočne o veľký obrat. Obaja politici sú vlastne novozvolení a obaja z liahne nemeckej sociálnej demokracie SPD a dlhoročnej východnej politiky tejto strany k Rusku. Ide teda aj o dejinné prehodnotenie doterajšej dlhoročnej politiky, na ktorej vyrástli generácie sociálnych demokratov. 

 

NEŽELANÝ HOSŤ 

 

V posledných týždňoch došlo, dá sa povedať, k senzáciám. Ukrajinský veľvyslanec v Berlíne nevyberane kritizoval nemeckého prezidenta dokonca aj za činnosť, keď bol ešte pred rokmi ministrom zahraničných vecí. Po výzvach v kritike prezidenta skôr pritvrdil, než by ubral. Vyvrcholilo to tým, že nemecký prezident bol pre oficiálny Kyjev neželaným hosťom v skupine prezidentov troch pobaltských republík a Poľska! A to napriek tomu, že Nemecko zo všetkých štátov dáva Ukrajine najväčšiu materiálnu a finančnú podporu. A aby rozliateho mlieka nebolo dosť, Kyjev dal jasne najavo, že u prezidenta Zelenského je namiesto Steinmeiera želateľný nemecký kancelár Scholz. Ten však, logicky, jednoznačne dal najavo, že kým sa nezmení ukrajinský postoj voči prezidentovi Spolkovej republiky Nemecko, on ako nemecký kancelár do Kyjeva nepôjde. Načo sa zasa dal počuť ukrajinský veľvyslanec v Berlíne s výsmešným nemeckým pivným výrazom, aby sa kancelár Scholz nehral na uboleného a ukrivdeného. To však už vyvolalo aj verejnú kritiku, ako svojrázne si ukrajinský veľvyslanec predstavuje a plní diplomatickú misiu. 

 

SEBAKRITIKA PREZIDENTA 

 

Od „nepozvania“ nemeckého prezidenta po májové dni uplynuli tri týždne plné napätia a rozporov. Prezident Steinmeier sa kriticky i sebakriticky vyjadril napríklad o svojom nesprávnom, pomýlenom podpornom postoji pre plynovod Severný prúd II., kriticky i sebakriticky o nesprávnej politike voči Rusku. Až všetko vyústilo do vyhlásenia, že všetci – prezident, kancelár, predsedníčka parlamentu a vôbec nemeckí ministri sú v Kyjeve vítaní a pozývaní. Stalo sa tak v predvečer 77. výročia konca druhej svetovej vojny. Bolo zrejmé, že z nevídaných prekáračiek medzi Berlínom a Kyjevom by najviac prospechu mal práve prezident Putin. 

 

V takejto atmosfére narastal aj politický a mediálny tlak na kancelára Scholza – jeho vyjadrenie o epochálnej zmene z 27. februára, doplnené o cieľ dať sto miliárd eur na vyzbrojenie bundeswehru, bolo síce prelomové, ale v európskej a americkej politike výraznej podpory Ukrajiny a jej prezidenta sa čakali od Scholza ráznejšie činy.

 

VÝCVIK V NEMECKU 

 

Už pred nástupom do úradu kancelára (v decembri 2021) sa hovorilo o Olafovi Scholzovi ako o sfinge a celú zahraničnopolitickú iniciatívu, tradične v náplni kancelára, prebrala strana Spoločenstvo 90/ Zelení, tak ako aj kreslo ministra zahraničných vecí a ministra hospodárstva a vicekancelára. Táto strana dlho pred ruskou inváziou ako prvá oznamovala potrebu dodávať Ukrajine zbrane, ako aj zastaviť plynovod Severný prúd ll. – teda to, čo je dnes realitou európskej politiky. 

 

Olaf Schoz bol dlhý čas pod tlakom aj preto, že nerozhodol vyhovieť ukrajinskej požiadavke na dodávku ťažkých zbraní, unikátnych výrobkov nemeckého vojenského priemyslu. Dokonca ukrajinský veľvyslanec vyhlásil, že predstavitelia nemeckých zbrojárskych fabrík majú a sú ochotní predať tieto zbraňové systémy, ba dokonca ako vyradené z výzbroje bundeswehru, ale plne funkčné na skladoch, no na to potrebujú vládny súhlas teda súhlas nemeckého kancelára. Trvalo dlhé týždne, kým k tomu došlo, a v prvej dekáde mája odišli prví ukrajinskí vojaci na výcvik do Nemecka. 

 

TRADÍCIE V ARZENÁLI 

 

Je pozoruhodné, aké schopnosti majú najnovšie typy tankov, ktoré si uchovávajú svojráznu nemeckú tradíciu – názvov tank Leopard či tank Gepard, len obrnený transportér má názov Kuna. 

 

Ako reagovala nemecká politika na zásadnú zmenu v hodnotení májového výročia konca druhej svetovej vojny? Prezident navštívil v predvečer výročia pobaltské republiky, takisto zavítal na východ Slovenska, odkiaľ išiel do Rumunska. Všade ako veľmi vítaný hosť. 

 

Ak nechcel oficiálny Kyjev urobiť radosť prezidentovi Putinovi po troch týždňoch nevídaného sporu s Berlínom, v atmosfére bezvýhradnej podpory USA všetkému ukrajinskému, muselo zákonite dôjsť k vzájomnému porozumeniu. A tak po dňoch výročia sa stretla s prezidentom Zelenským a primátorom mesta Kyjev Kličkom ministerka zahraničných vecí Baerbocková ako prvý nemecký vládny činiteľ. Cesta k stretnutiam na najvyššej úrovni je teda otvorená. Je to súčasť toho, ako sa bude formovať úloha Nemecka v medzinárodných vzťahoch. Čo bude Nemecko presadzovať v novom svetovom usporiadaní? 

 

POZORUHODNÉ PREJAVY 

 

Nemecký prezident i nemecký kancelár mali pozoruhodné prejavy, na ktoré sa u nás pozornosť nesústredila, no sú najdôležitejšie. Prezident Steinmeier vystúpil 8. mája na kongrese nemeckej strešnej odborovej federácie DGB. Tá má vyše šesť miliónov členov. Získaval ich pre postoj, že „všetci sme šokovaní brutálnou útočnou vojnou jadrovej veľmoci, porušujúcou medzinárodné právo, prezident Putin tým zničil základy európskeho mierového usporiadania, ako sme ho poznali po skončení druhej svetovej vojny, ako aj studenej vojny. 

 

„Mnohí majú strach z inflácie, zo straty zamestnania, ale napriek tomu nemôže iba najlepšia cena rozhodovať o tom, s kým budeme obchodovať, a to platí aj pre energetické suroviny. No odborom pripadá teraz kľúčová úloha a dôležitosť, aby sa podarilo aj pre slabých mať z toho prospech.“ 

 

Sprevádzaný častým potleskom vystúpil pred odborármi 10. mája aj kancelár Scholz. Ten presadil dvanásťeurovú hodinovú minimálnu mzdu. Teraz za jeden z pilierov svojej súčasnej politiky o. i. označil prijímanie takých sankcií, ktoré „nebudú bolieť či škodiť nemeckému obyvateľstvu viac ako Rusku“. Zdôraznil, že NATO sa nesmie stať súčasťou vojnového konfliktu. Na kongrese konanom pod heslom Budúcnosť určujeme my! kancelár po prvý raz od nástupu do úradu pred predstaviteľmi – niekoľkomiliónového publika formoval zásady svojej politiky tak, aby získal podporu a aby aj jasne a zrozumiteľne vysvetlil nemecký postoj. Preto bolo na kongrese DGB čomu tlieskať.