Medzi novodobé tzv. národné športy patria neplatenie daní či rôznych faktúr, či rôzne podvody zo strany obchodníkov s registračnými pokladňami tak, aby sa na nich nedali evidovať tržby za predaný tovar či poskytnuté služby. Samozrejme, ide o ironické prirovnanie mnohých nešvárov, ktoré predovšetkým ochudobňujú štátnu pokladnicu.

Žiaľ, málo sa hovorí a píše o ďalšej „disciplíne“ ktorou je odchod na maródku v prípadoch, kedy dotyčnej osobe by nebolo príjemné objavovať sa na verejnosti, alebo si chce takto riešiť pracovné problémy. Tak to bolo aj do novembra 1989, tak je to i dnes. Vtedy sa ľudia nechávali „vypísať“ najmä vtedy, keď si stavali domy, alebo chaty, potrebovali opraviť auto či nestíhali obrobiť svoje záhradky. Ani vtedy, ani dnes to praktickým /predtým závodným či obvodovým/ lekárom vôbec nevadilo. Veď ich to nestálo nič a niekedy dostali niekoľko korún či eur do vrecka, alebo aspoň tradične fľašu, dezert, či niečo z pacientovej úrody.

Škoda, že nikto nevedie štatistiku osôb na nemocenských dávkach podľa profesií. Zistil by, že po voľbách, či už komunálnych, alebo parlamentných sa do ordinácií lekárov húfne hrnú nezvolení starostovia a primátori, či poslanci NR SR. Všetci svorne tvrdia, že sa musia dať „do poriadku“, sú vážne chorí, prinajlepšom potrebujú rôzne rehabilitácie, vyšetrenia, alebo dokonca špeciálne liečby. Len je trochu nepochopiteľné, že o svojom zlom zdravotnom stave ani jeden z nich nepovedal čo len jedno slovo pred samotnými voľbami. Nuž čo, sme už síce kapitalistická krajina, ale náš sociálny systém umožňuje parazitovať na ňom v podstate každému, kto požiada o nemocenskú a pozná aj tzv. mieru vďačnosti. Samozrejme, všetkých lekárov nemôžeme hádzať do jedného vreca.

Špeciálnu kapitolu tvoria tzv. ospravedlnenky obvinených, svedkov a najmä obhajcov v rôznych súdnych pojednávaniach. Stačí za všetky takéto prípady spomenúť Jozefa Majského. Nuž, aby sme nepoukazovali iba na „sluhov“ ľudu kontroverzných podnikateľov, tak spomeňme aj robotnícku triedu. Tak napríklad aj vďaka nekompromisným odborárskym predákom z U. S. Steel Košice niektorí železiari pri nedávnom masovom prepúšťaní dostali až 12-mesačné odstupné. To nezabránilo tomu, aby sa na základe našej platnej legislatívy išli zaregistrovať na úrad práce len preto, aby dostali ďalšie peniažky. Nuž, nič proti tomu, je to predsa legálne. Niektorí chytráci však prišli na to, že najvýhodnejšie je pre nich – ako sa hovorí – hodiť na maródku. Takto sa im čas, vymedzený na výhodnú registráciu na úrade práce preruší, dostávajú pritom solídne nemocenské dávky – a pri troche šťastia – ako hovoria – to dotiahnu až do dôchodku.

Pred časom poslanci mestského zastupiteľstva v Levoči riešili odvolanie šéfa mestskej polície. Návrh podal primátor mesta Miroslav Vilkovský /nezávislý/ preto, lebo náčelník mestských policajtov stratil jeho dôveru kvôli jeho správaniu sa na verejnosti, ktorý štátni policajti kvalifikovali ako priestupok proti verejnému poriadku. Čo urobil? V jednom z pohostinstiev v Spišskej Novej Vsi vulgárne nadával personálu, rozbíjal poháre, rady si s ním nevedela dať ani policajná hliadka a tak musela použiť donucovacie prostriedky a v putách ho predviesť na policajné oddelenie. Otázka je veľmi jednoduchá a rovnako na ňu aj odpoveď. Čo robil už dnes bývalý náčelník MsP v čase, keď ho mestské zastupiteľstvo odvolávalo? Vraj o tom nevedel ani to, že ho odvolávali a dokonca odvolali /zo 17 prítomných poslancov 14 hlasovali za odvolanie, traja sa zdržali/, pretože je na maródke!

Nikoho z nás nemôže prekvapiť ani to, že na maródke sa ocitli aj dve známe osoby, ktorých mená sa denno-denne skloňujú už nielen v médiách, ale aj vo verejných dopravných prostriedkoch či pivárňach: ide o bývalého prokurátora Generálnej prokuratúry SR – Dobroslava Trnku a bývalú štátnu tajomníčku ministerstva spravodlivosti Moniku Jankovskú. Nečudo, že po tom všetkom, čo sa im už nasypalo na hlavy /a čo možno ešte nasype/ sa na verejnosti veľmi ukazovať nechcú. Skrývať sa však nemusia, ani si nemuseli vybrať dovolenky a odcestovať na drahé zájazdy. Veď predsa jednoduchšie bolo nechať sa vypísať a tráviť čas v pohodlí vlastného domova. Sú predsa chorí, majú na to papiere.

Nuž, vráťme sa ešte ku košickým oceliarňam, ktoré patria Američanom. Tí už dlhší čas nevedia pochopiť, koľko je u nás chorých „ich“ pracovníkov. S takouto absenciou sa až do príchodu na Slovensko nestretli nikde a pritom majú podniky na celom Americkom kontinente. Pritom majiteľom U. S. Steel Košice možno všeličo vytýkať, ale vytvorením podmienok na zvýšenú bezpečnosť práce rozhodne nie.

Samozrejme, sú aj skutočne chorí pracovníci a je ich dosť. Veď priemer vo vyspelých krajinách EÚ sa pohybuje medzi 4,0 – 4,5 percenta. V ČR je však až dvojnásobná a na rozdiel od nás naši západní susedia tomuto problému venujú zvýšenú pozornosť. My sa tvárime akoby sa nás vôbec netýkal. Áno, príjmy zamestnancov neustále rastú a s vyššou istotou v práci sa ľuďom na nemocenskú chodí jednoduchšie. Buďme však objektívni, chorobnosť ovplyvňuje aj stúpajúci tlak na zamestnancov s cieľom neustále zvyšovať ich pracovný výkon i zvýšená hranica odchodu do dôchodku, ktorá neberie ohľad na fyzickú náročnosť práce.

ČESKÉ ČÍSLA VARUJÚ

V roku 2017 počet tzv. premaródovaných dní bol o 2,4 mil. vyšší než v predchádzajúcom roku. Na svojich pracoviskách denne chýbalo takmer 200 000 /!/ poistencov s priemernou pracovnou neschopnosťou 43 dní. Pritom chorobnosť sa z roka na rok zvyšuje a najväčšie problémy spôsobuje vo veľkých podnikoch s počtom zamestnancov nad 500. Na jednej strane, pokiaľ sa nepodarí nahradiť chorého iným pracovníkom, musia jeho kolegovia často pracovať nadčas, alebo firmy dokonca znižujú výrobu a odmietajú objednávky. Na dávky pod názvom „nemocenská“ v roku 2017 odišlo zo štátneho rozpočtu ČR v prepočte až takmer 705 mil. eur, čo je v porovnaní s rokom 2016 o cca 50 mil. eur viac. Predsa sa však naši susedia môžu zaradovať aspoň v jednom. V roku 2007 strávili ako pracovne neschopní až 94,3 mil. dní, o desať rokov to bolo „iba“ 72,7 mil. dní, ale v rokoch 2010 – 2013 ich bolo vždy pod 60 miliónov. Odvtedy však počet premaródovaných dní stúpa, takže v podstate ani nie sú dôvody tešiť sa. Možno iba z toho, že niektoré firmy a organizácie si najímajú súkromné detektívne agentúry, ktoré majú kontrolovať zamestnancov či dodržujú režim predpísaný lekármi. V priemere doma nenájdu každého piateho kontrolovaného, ktorý by tam v tom čase mal byť. Takže z toho teoreticky vyplýva, že je 20% chorých v podstate zdravých a čas na liečenie využívajú po svojom. Napríklad na chatách či chalupách...