Posledný prezident socialistického Československa, zvolený jednohlasne komunistami vo Federálnom zhromaždení Václav Havel, sa až nápadne rýchlo po doznení „Nežnej“ ponáhľal zlikvidovať na Slovensku fungujúce strojárske i zbrojárske fabriky. Politickým rozhodnutím. Tie továrne, ktoré ešte v roku 1987 na našom území vyrobili zbrane v hodnote 18 miliárd korún. Dnes sa už vie kto to financoval a v prospech akých konkurentov a záujmov konal. Munícia sa však v krajine pod Vysokými Tatrami vyrába usilovne a efektívne aj naďalej. A funguje i distribúcia. Priekupníkom je mimovládna organizácia Transparency International a „ostré náboje“ pre snajperov dodáva do oligarchických médií hlavného finančného prúdu. Mesačník Stratégia z vydavateľstva Mafra priniesla 24. októbra 2019 aj bombastický titulok: „Šéf RTVS Rezník čelí ostrej kritike. Za spravodajstvo nadŕžajúce Dankovi a SNS“. Na mňa titulok pôsobil skôr úsmevne... Najmä preto, že sa opiera o analýzu tak pochybného subjektu, za aký TIS považujem. A už úplne kabaretne tento žurnalistický vývar okorenil argument, že sa s tým „stotožňujú aj Spravodajské odbory RTVS“. Stratégia zabudla uviesť, že všetci traja členovia...Podrobne v nej mapuje kauzy predsedu parlamentu Andreja Danka a jeho koaličnej strany SNS. Analyzuje spravodajské príspevky všetkých ostatných slovenských televízií a porovnáva ich obsah, spracovanie a prioritu v spravodajských reláciách. RTVS podľa záverov TIS preukazuje nedostatok odvahy na kritickú žurnalistiku a prináša nevyvážané spracovanie príspevkov súvisiacich s týmito kauzami. Podľa analýzy je „takýto prešľap ukážkou toho, kde sa verejnoprávna inštitúcia ocitla po dvojročnom pôsobení generálneho riaditeľa Jaroslava Rezníka“. Zároveň naznačuje, že televízna časť RTVS - po ére riaditeľov Václava Miku a Miloslavy Zemkovej - opäť pravidelne nadržiava aktuálnej vládnej moci.

Podľa mňa je celé pôsobenie Transparency International Slovensko pomýlené a manipulatívne. Veď aj lineárne porovnávanie verejnoprávnych médií so súkromnými či bulvárnymi je nenáležité, ba až scestné. Tie, ktoré sú na Slovensku teraz združené s názvom RTVS majú byť postavené zámerne na odlišných témach, iných prístupoch k ich spracovaniu, dokonca na rozdielnych zdrojoch svojich informácií. Samozrejme pri dodržiavaní princípov profesionálnej žurnalistiky o overovaní zdrojov aj o pravdivosti informácií. Súkromné oligarchické médiá si to však zjednodušili. Klamú verejnosť vytváraním zdania zdrojovej triády. Mnoho ich správ a informácií pochádza síce z troch – ale závislých zdrojov - keďže citovaný webový portál, printové či elektronické médium patrí do portfólia jediného (hoci maskovaného) majiteľa alebo sú previazané cez spriaznenú akcionársku sieť. Nehovoriac o tom, že podklady a nasmerovanie do nich prúdia dodávateľským spôsobom z toxických liberálnych think tankov. Celá snaha „liberálnych onanistov“ v súčasnej politickej opozícií, v treťom sektore aj v médiách sa (po ovládnutí všetkých súkromných médií) sústreďuje na „nasáčkovanie sa“ do verejnoprávnych. Spôsobí to ale iba udomácnenie liberálnej totality, na druhej strane zvýši hlad po alternatívnych médiách. A možno nastolí tiež legitímnu otázku o potrebe vzniku štátnej televízii a štátneho rozhlasu. Lebo iba tie by dokázali vytvoriť priestor pre názory ústavných činiteľov, predstaviteľov štátnej a verejnej správy, pre proskribované a cenzurované slovenské osobnosti. Lebo také názory sa v potrebnom rozsahu (bez zostrihania či bez nervózneho skákania zaujatých novinárov) v slovenskom éteri nesmú v ostatnom desaťročí objaviť. Význam alternatívnych médií je dnes nesporný, no koncesionári (najmä tí oslobodení) bynemali znížiť ostražitosť a brániť nezávislosť verejnoprávnych médií. V tejto dobe najmä pred okupačnými snahami bratislavskej kaviarne, ktorá si vo všetkých televíziách vytvorila široký koridor.

V novembri sa po ňom samoľúba prezidentka Čaputová rozhodla vykročiť za zábavou až hore - na Kolibu. Za zrkadlo potvrdzujúce jej výnimočnosť si vybrala TV JOJ s reláciou Inkognito. Priniesla jej rekordnú sledovanosť a niekoľko hereckých aktérov/ Voštinár, Kramár, Čekovský, Hudák a Vajda/ pritom veľmi ochotne urobili zo seba dobre platených idiotov. Veď kto z divákov by už uveril v autentické utajenie, keď je známe, že pred každou návštevou nájomníčky Grasalkovičovho paláca na ktoromkoľvek mieste sa zjaví už pred jej príchodom početná skupina ostrých chlapíkov z Útvaru pre ochranu ústavných činiteľov? Všetko dôkladne a nápadne poprehliadajú a priestor opustia až po odchode chránenej osoby. Nebudem strácať čas hodnotením dvorných šašov v štúdiu alebo analýzou podvodu na divákoch. Zaujala ma viacopäť rýchla reakcia vševediacej vraj „neziskovej“ Transparency International. Prezidentka podľa organizácie darovala úspech televízii, ktorú vlastnia finančníci z J&T. „A to v čase, keď jej bývalí stranícki súputníci predkladajú Lex Haščák na obmedzenie oligarchov v zdravotníctve a v médiách. Budeme radi, ak pri svojich nepovinných návštevách komerčných firiem bude viac zvažovať, čo za ľudia ich vlastnia,“ 

S muníciou pochybného pôvodu a rôzneho určenia sa teda na Slovensku čulo obchoduje. Sú ňou informácie, osobné útoky, zraňujúce slová no tiež dezinformácie.

Práve na dezinformačné weby sa sústredila prezidentka Zuzana Čaputová na konferencii nazvanej „Pravda, lož a sloboda slova: 30 rokov po páde totality“, ktorú zorganizovali pri príležitosti aktuálneho výročia Nežnej revolúcie. Odsúdila ich výrokom, že „informácie a slová, ktoré šíria, sú namierené na veľmi nízke pudy a iniciujú chorých, labilných alebo frustrovaných ľudí k činom.Takéto médiá by mali niesť zodpovednosť za obsah, ktorý šíria. Bojovať s nepravdou či vedomou lžou je vždy nerovný boj.“Nekonkretizovala ich a nespomenula napríklad stránku Zomri.sk, ktorá názormi psychopatických adminov nadbieha a verne slúži práve jej. Samotným názvom, šírením liberálnej infekcie a kontaminovaním verejnosti nenávisťou. Že dodnes tento portál beztrestne funguje, považujem za zlyhanie štátu a jeho kompetentných zložiek. Mnohí  z nás isto ešte nezabudli na nedávnu infovojnu, v ktorej spanilá Popoluška z pezinského smetiska so štyrmi mušketiermi: Kiskom, Matovičom, Beblavým i Trubanom nálepkovali expremiéra Fica a ostrakizovali všetkých, ktorí čo i len spomenuli Georga Sorosa. Za teóriu so Sorosom a jeho ovplyvňovaní vývoja v rôznych európskych krajinách kritizoval predsedu SMER-SD Fica dokonca aj koaličný Most. A hoci neohrození imidžmejkeri v Pionierskom paláci len začali pripravovať prvú ženu v prezidentskom úrade na jej oslnivé módne vystupovanie na budúcich Majstrovstvách Európy vo futbale,talentovaná Zuzana Čaputová sa už naučila strieľať góly. Vlastné...Lebo britský list The Guardian nemôže spochybniť ani ona, ani bratislavská liberálna kaviareň, opoziční lídri a už vôbec nie marionetky z mainstreamových médií. Americký finančník maďarského pôvodu George Soros mu poskytol exkluzívny rozhovor, v ktorom odhaľuje svoju činnosť v sieti neziskových organizácií Open Society Foundations s jej národnými pobočkami v Európe. Filantrop sav rozhovore priznal, že ovplyvňoval prezidentské voľby na Slovensku. Dokonca sa George Soros pochválil konkretizáciou vplyvu na Zuzanu Čaputovú. Sponzoroval ju štedro, najviac cez  Via Iuris na Slovensku. Soros v interview citoval škandalózne priznanie Zuzany Čaputovej po zisku prezidentského kresla, že „jeho peniaze pomohli zmeniť aj slovenskú spoločnosť.“ Pochybuje ešte i teraz niekto, že aj voľby v Slovenskej republike preukázateľne ovplyvnili peniaze zo zahraničia?! A to už nejde iba o financie z izraelských zdrojov Aarona Shaviva...Vyhľadajte si v archívoch priatelia, ako tieto informácie a súvislosti, o ktorých písali alternatívne médiá, nálepkovali označovali vtedy za hoax, fake news či za konšpirácie mainstreamoví novinári.

Zbrane aj munícia sa hromadne vyrábajú, úspešne predávajú a bezohľadne používajú. Hlaveň pištole mieri najčastejšie na zločincov, nepriateľov, politických protivníkov. Netreba však zabúdať na jej vražednú silu, ak ju nepoučiteľný strelec pri babráckej manipulácii obráti proti sebe...