Organizácia OSN pre výživu a poľnohospodárstvo (FAO) vypočítala, že na svete sa každoročne vyhodia potraviny za 750 miliárd dolárov. Zároveň však trpí hladom vyše 870 miliónov ľudí. Len v Európskej únii ročne ide do odpadu 100 miliónov ton potravín.

Odpad vzniká v rovnakom pomere v rozvojových aj v rozvinutých krajinách. Európska komisia identifikovala niekoľko základných príčin vzniku potravinového odpadu. Na jeho tvorbe sa podieľajú všetky zložky potravinového reťazca. Odpad vzniká pri zbere, spracovaní, transporte, pri predaji v obchodoch, v reštauráciách a v domácnostiach. Rozdiel medzi rozvinutými a rozvojovými ekonomikami je v tom, či vznikne pri výrobnom procese alebo v domácnostiach. Vo vyspelejších krajinách sa až 40 % potravy znehodnotí na úrovni maloobchodu a u koncového spotrebiteľa.

Európska komisia ponúka 10 tipov na bežný deň alebo ubezpečenie, že sa výrobky po uplynutí doby minimálnej trvanlivosti dajú aj naďalej konzumovať. Na svojich stránkach ponúka aj osvedčené príklady z praxe. Vyčleňovanie potravinového odpadu zo všeobecného odpadového rámca začína na celoeurópskej úrovni až v poslednom desaťročí.. Problém bioodpadu bližšie definovala až smernica 2008/98/ES, ktorá hovorí o potravinovom a kuchynskom odpade z domácností, reštaurácií, zo stravovacích a maloobchodných zariadení a o porovnateľnom odpade z potravinárskych závodov. Stratégiu na redukciu plytvania zatiaľ neobsahuje. Neskôr publikuje Európska komisia rozsiahlu prípravnú štúdiu o potravinovom odpade v EÚ 27. Vyše 200 stranový dokument popisuje príčiny vzniku aj iniciatívy na prevenciu bioodpadu z prostredia rôznych záujmových organizácií.. Skúma možné scenáre a pokúša sa odhadnúť trendy až do roku 2020. Na snahy európskej exekutívy nadviazal aj Európsky parlament, ktorý na konci roku 2011 schválil správu „Ako predchádzať plytvaniu potravinami“. V nej okrem iného navrhuje stanovenie konkrétnych cieľov pre členské štáty do roku 2014. V auguste 2012 odštartoval projekt EU Fusions, ktorý spojil aktivitu 21 aktérov z trinástich členských krajín, ďalších 80 organizácií vyjadrilo zámeru svoju podporu. Potrvá do júla 2016. Výsledkom spoločného výskumu majú byť návrhy, ako do roku 2020 dosiahnuť 50 %-nú redukciu potravinového odpadu a 20 %-né zníženie vstupov. Veľkým posunom v chápaní problémov s odpadom v únii sa stalo minuloročné oznámenie Komisie Smerom k obehovému hospodárstvu: Program nulového odpadu pre Európu. Dokument upozorňuje na fakt, že doterajšie ponímanie výroby už nie je udržateľné. Európska komisia pripomína, že aj poľnohospodárska výroba môže mať na životné prostredie negatívny dopad; či už v podobe emisií skleníkových plynov, čerpania vodných zdrojov, zabratia pôdy, míňania fosforu alebo ako chemická kontaminácia. Priorita sa teda v tejto oblasti presunula zo spotreby už hotových výrobkov na samotný proces výroby. Už vyššie spomínané európske dokumenty obsahujú zmienky, že potravinársky priemysel by mal zefektívniť využitie zdrojov a s tým súvisí posun k systému obehového hospodárstva. „Prechod k obehovému hospodárstvu realizovanému vo zvýšenej miere si vyžaduje zmeny v celých hodnotových reťazcoch, od návrhu výrobku po nové obchodné a trhové modely, od nových spôsobov premeny odpadu na zdroje po nové štýl spotrebiteľského správania.

Plytvanie potravinami a zároveň milióny hladujúcich ľudí je smutný obraz globálnej spoločnosti v ktorej je žiaľ všetko založené na zisku. Je lacnejšie potraviny vyhodiť do dopadu, ako ich presunúť tým potrebným i keď sa táto možnosť pomaly realizuje. Vlani otvorili v Británii prvý sociálny supermarket. Na svojom začiatku predáva potraviny so zľavou až 70 % asi 750 sociálne odkázaným občanom z najbližšieho okolia. Projekt podporili najväčší výrobcovia, obchodné reťazce aj miestna samospráva. Táto myšlienka sa prvýkrát objavila vo Francúzsku na konci 80. rokov. Na rozdiel od potravinových bánk sociálne supermarkety nedistribuujú potraviny zadarmo. Aj u nich však platí, že sa na ich pulty dostáva tovar, ktorý je stále vhodný na konzumáciu, no bežne sa už nepredáva. V oboch prípadoch musia navyše zákazníci splniť určité pravidlá, najčastejšie sa jedná o nepresiahnutie istej výšky príjmu. Sociálne supermarkety sú okrem Francúzska rozšírené aj v Rakúsku, Belgicku, Švajčiarsku či v Luxembursku.

Vo viacerých krajinách vznikajú samostatné obchodné reťazce, ktoré spravujú neziskové organizácie. Pre obchodníkov sú možnosťou, ako za výrobky získať aspoň časť investovaných financií a zároveň prispieť k znižovaniu potravinového odpadu. Alternatívou k tomuto prístupu je vytváranie priaznivého prostredia pre charitatívnu činnosť.

Na Slovensku sa tiež robia „pokusy“ so sociálnymi bankami, žiaľ ich realizácia naráža na nezáujem tých, ktorí by to mali organizovať a tiež naráža na byrokratické prekážky. U nás začalo od Nového roka fungovať daňové zvýhodnenie pre obchodníkov, ktorí darujú nepredané zásoby. Usmernenie Finančného riaditeľstva SR špecifikuje dve možnosti, ako obstarávaciu cenu zásob tovaru po uplynutí trvanlivosti zahrnúť do daňových výdavkov. Daňové subjekty sa môžu o zvýhodnenie uchádzať, ak o znižovaní cien pred uplynutím doby použiteľnosti alebo trvanlivosti doložia doklad. Druhou možnosťou je uzavretie zmluvy s Potravinovou bankou Slovenska o bezplatnom odovzdaní. Podľa pravidiel Odboru daňovej metodiky platiteľ, ktorý daruje PBS potraviny, pri ktorých obstaraní si odpočítal daň a neprekročí pritom zákonom stanovenú hranicu pre hodnotu jedného darovaného kusu tovaru, nie je povinný z takejto dodávky odviesť daň do štátneho rozpočtu. Predaj pozáručných potravín Označovanie výrobkov dvomi termínmi – "Dátum spotreby / Spotrebujte do" a "dátum minimálnej trvanlivosti" (DMT) má za ciel chrániť spotrebiteľa. V praxi takéto označovanie spotrebiteľov často uvedie do omylu a zodpovedá za veľký objem potravinového odpadu.

Na Slovensku pri predaji pozáručných potravín ministerstvo  pôdohospodárstva presadzuje „jednoznačnú garanciu ich kvality a bezpečnosti“. Koncom roka 2013 zvolalo na spoločnú poradu všetkých kľúčových aktérov verejnej diskusie. „Zúčastnené strany sa zhodli, že sa neodporúča umožniť dopredaj, resp. konzumáciu potravín po ukončení dátumu minimálnej trvanlivosti, nakoľko v súčasnosti sú už dátumy minimálnej trvanlivosti stanovené na hranici trvanlivosti potravín,“ uviedlo v stanovisku MPRV SR. Pozície Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR: Koncom minulého roku bola táto problematika prerokovaná na zasadnutí Rady ministrov v Bruseli.  Prijatý bol záver, že Európska komisia spracuje správu o jej riešení a pripraví legislatívny návrh upravujúci riešenie danej situácie v oblasti tvorby odpadu z potravín a ich ďalšieho využitia. Súčasťou tohto riešenia je aj ďalšie použitie potravín po uplynutí dátumu minimálnej trvanlivosti. Slovenská republika tento postup podporuje a zúčastní sa aj na aktivitách, ktoré súvisia s riešením problematiky.

Slovenská aliancia moderného obchodu (SAMO): Spoločnosti obchodu združené v SAMO spolu darovali v roku 2013 na charitatívne účely potraviny v hodnote  425-tisíc eur. Zaujímavé by bolo vedieť koľko percent je to z potravinového odpadu, ktorý u nás vyprodukujeme.

Možností na využitie potravín praď uplynutím doby ich konzumovateľnosti je aj spolupráca s organizáciami, ktoré sa starajú o voľne žijúce zvieratá. Veľký podiel na zmene tohto stavu však má každý z nás. Sme spotrebitelia a ruku na srdce: Koľko potravín z našich domácností konči v kontajneroch

Zdroj: http://www.euractiv.sk/potravinarstvo/zoznam_liniek/boj-proti-plytvaniu-potravinami-000336#sthash.mWGTZF57.dpuf

Jozef Šucha