Slovenská pošta si svojho času dala reklamný slogan, ktorý pozostával z troch slov: Posol dobrých správ. Od jeho vypustenia do éteru a na televízne obrazovky sa jej však už dvakrát podarilo zvýšiť poplatky za poštovné. To v nijakom prípade nikto z nás nemôže považovať za dobré správy. Ani to, že Slovenská pošta, a.s. za uplynulé roky zrušila množstvo svojich poštových úradov v mestách i dedinách. Z jednoduchého dôvodu, vraj musí šetriť. V rámci tohto šetrenia pracovníčky pôšt predávajú žreby, knihy, suveníry a rôzne gýče. Tým za prepážkami, najmä vo veľkých mestách  nie je čo závidieť. I keď je nepochopiteľné, že napríklad zákazník vloží na pošte Košice 1 určitý finančný obnos, ešte k tomu na špeciálnu poštovú kartu, a po mesiaci pri platení zistí, že príslušný vklad na účte nemá. Stačí však oficiálna reklamácia /nemusel nič dokladovať a predkladať/ a peniaze sa okamžite nájdu a z vedenia Slovenskej pošty v B. Bystrici ešte k tomu príde aj list s ospravedlnením. Kde však bol ten finančný obnos sa jeho majiteľ nikdy nedozvie...

Napriek tomu dobre vieme, že radové pracovníčky za prepážkami, alebo doručovateľky to nemajú ľahké. Slovenská pošta šetrí aj na nich, veď si stále sťažuje, že má málo peňazí, ale prečo potom si vždy potrpela na tzv. zlaté padáky? Všelijaké odstupné pre členov vrcholového manažmentu v miliónoch korún a potom v státisícoch eur? Keď sa na to pred časom prišlo tak vtedajší minister dopravy, ktorý riadil aj Slovenskú poštu, Ján Figeľ, sa potom čudoval dvakrát: raz, že generálna riaditeľka dostane také obrovské odstupné a druhýkrát potom, že to nazaslúžené odstupné, teda tzv. zlatý padák sám podpísal!