Plačú všetci, teda aspoň tých 89 politikov, ktorým zakázali stup do Ruska. No, akože tak, súdruhovia, a kde „vodočku“ vypijeme, krásy Magnitogorska neuvidíme, ani balet v Boľšom teátre, ani na Sibír sa nedostaneme, s ruským medveďom si ruky nepodáme. Dovolenky musíme absolvovať doma, ani na Krym sa nedostaneme Akože tak vyžijeme, veď naše srdcia doslova pištia potom, aby sme mohli do Ruska chodiť, s ruskými devuškami flirtovať, matriošku si domov doviezť, stretnúť sa s chlapcami z KGB, alebo s dievčatami z Pussy Riot, Navalného podporiť, bývalý eurokomisár Fulle už nenavštívi Ermitáž, lesník po profesii Schwarcenberg nepohladí krásne briezky na Urale. Toto všetko nám tí prekliati Rusi chcú zakázať, to je neuveriteľné, nedemokratické. A že sme my Európania tiež taký zoznam napísali, to je predsa iné, ktože by chcel už z Ruska do Európy chodiť, pozerať sa na pochodujúcich gayov, homosexuálov, či podobné festivaly európskych hodnôt. Ten náš európsky zoznam, to bol len taký manifest, proti tomu, že obyvatelia Krymu sa rozhodli, nebyť viac s Ukrajinou . To si predsa v našej demokracii nemôžu dovoliť, môžu robiť len to, čo my z Bruselu dovolíme. A toto sme nedovolili. Áno, plačeme, nad tým, čo nám súdruhom tí diktátori z Ruska spôsobili, a teraz nás nevedia pochopiť, veď aj oni boli kedysi súdruhovia. A čo viac, nie sú spokojní ani tí, čo sa na zoznam nedostali, to je už ako zoznam tenisového pavúka na Roland Garros, lebo to by zvýšilo ich honor, napríklad slovenský Šebej, no ale kto vie v Rusku kto to je alebo čo to je Šebej, nejaký sociológ, či sociopat zo Šarišskej doliny, ktorý si prekladá z jednej doliny na tú – latu (teda zo strany na stranu) len teraz vymenil latu za Most. A vôbec normálnym Rusom mená na zoznamoch nič nehovoria, ani na tom európskom ani na tom ruskom. Európa však rumázga, ako keby jej niekto umrel, a do toho ešte vletel dokumentárny film v ruskej štátnej televízii, kde vraj rok 1968 hodnotili ako oslobodenie a nie ako okupáciu. Robiť dokumentárny film je náročné, o tom niet pochýb. Autor jednoducho vychádzal z faktu, že vtedajšie Československo bolo členom Varšavskej zmluvy, ktorú nikto vtedy nezrušil a ani Československo z nej nevystúpilo. Bol tam rovnaký článok, ako je v NATO, teda článok 5, o tom, že v prípade ohrozenia ktorejkoľvek členskej krajiny, NATO zasiahne, hoci napríklad NATO zasiahlo v Juhoslávii, ktorá nebola členskou krajinou NATO. Nesúďme tento dokument, lebo sa zamotáme do vlastných sietí a vyplávajú na povrch aj veci, ktoré by nás nepotešili a narušili aj to, čím sa chválime, ako sme ako národ československý rázne vystúpili proti Kremľu a jeho politike, čo bolo síce hrdinské , ale málo platne, Západ nás aj vtedy nechal „na holičkách“, presne ako v roku l938. A nemyslime si, že nenechá znova, lebo takí „trpaslíci“ ako Slovensko, Česko a Maďarsko sú len „imidžovka“. Nič viac a nič menej.

Dokumentárny film o Pražskej jari nie je ruský problém, ale problém samotnej Európy, kde sa história unifikuje a všetko čo nezapadá do tejto formy je pokladané za propagandu. A v tom filme vystupujú historici , politici, priami účastníci so svojimi názormi a nikde vo filme nie je povedané, že všetko je správne a verné. Dokument je dokument a ako každý je otvorený na rôzne názory. Teda môže vzniknúť aj iný dokument, s inými názormi, ktoré však vychádzajú z reálií.

Naši v Moskve

Róbert Fico sa stretol s Dmitrijom Medvedeom, Sergejom Naryškinom a aj s Vladimírom Putinom. Informácia o rokovaní slovenskej delegácie v Moskve, bez zbytočných „barličiek“, ktoré si určite prečítate v Sme a podobných médiách.

Ešte predtým, ako vystúpil R. Fico na letisku v Moskve, pobesedoval si telefonicky s ukrajinským prezidentom P. Porošenkom. Podľa ukrajinskej agentúry Unian lídri obidvoch krajín „posúdili široký okruh otázok vzájomnej ekonomickej spolupráce, vrátane energetickej a zabezpečenie tranzitu plynu. Slovenský ministerský predseda vyjadril snahu jeho krajiny naďalej dodávať rezervným tokom plyn pre Ukrajinu“.

V exkluzívnom rozhovore pre ruskú agentúru TASS R. Fico povedal, že sankcie nepriniesli očakávaný efekt a poškodili tak Európu ako aj Rusko. „Neviem, koho môže uspokojovať takáto strata“, povedal slovenský premiér v rozhovore, ktorý s nim robil prvý námestník generálneho riaditeľa TASS, Michail Guzman. Podľa R. Fica , „sankcie nemôžu byť obsahom politiky, ale môžu byť len nástrojom, jedným z nástrojov pri riešení zložitých situácií“ a pripomenul historickú skúsenosť so sankciami USA voči Kube. Tlačový tajomník ruského prezidenta D. Peskov komentoval rozhovor R. Fica tak, že sankcie nebudú predmetom rozhovoru s ruským prezidentom, pretože to nie je „najdôležitejšia otázka dní“ a podčiarkol , že Rusko nikdy nebolo prívržencom praktík sankcií.

Slovenský premiér sa stretol s predsedom Štátnej dumy Sergejom Naryškinom, ktorý povedal : „Chcel by som vysoko oceniť vašu iniciatívu a iniciatívu vašich nemeckých priateľov na uskutočnení Košického stretnutia“. Pripomenul, že delegácia Štátnej dumy sa na tomto stretnutí zúčastnila. „Viem, že diskusia nebola jednoduchá ale pokladám ju za veľmi vážnu, pretože je zameraná na to, aby sa našli prístupy k riešeniu zložitej ukrajinskej krízy“, uviedol S. Naryškin.

 V marci sa v Košiciach uskutočnilo stretnutie „Cesta k mieru“ na ktorej sa zúčastnili predstavitelia občianskej spoločnosti a tak isto vedeckých a politických kruhov z Ukrajiny, Ruska, Nemecka a Slovenska. R. Fico na stretnutí povedal, že „slovenská strana si želá podporovať Košický dialóg. „Úfam, že my /Rusko, Slovensko Nemecko a Ukrajina/ nájdeme spoločné body porozumenia a budeme pokračovať dialógu.“

„Už nie po prvý raz zdôrazňujem, že netreba štrngať zbraňami, netreba žiadne sankcie ale treba viesť pracovné rokovania a v takýchto rokovaniach je miesto parlamentov nezastupiteľné“, povedal R. Fico.

„Teraz nie je jednoduchý čas, preto je celkom organické a dobré, že ste prišli preto, aby sme prerokovali perspektívy rusko-slovenskej spolupráce“ povedal na stretnutí so slovenským premiérom ruský ministerský predseda D. Medvedev.

„Rusko-slovenské vzťahy nie sú zaťažené nejakými otvorenými otázkami. Stretávame sa však v zložitej ekonomickej situácii, ktorá má vplyv na naše vzájomné vzťahy. Bez radosti musím konštatovať ten fakt, že vzájomný obrat tovaru sa medzi našimi krajinami znižuje“ zdôraznil na stretnutí R. Fico.

 R. Fico na stretnutí s D. Medvedevom poďakoval ruskej strane za pozvanie na oslavy Dňa víťazstva v Moskve a Veľkej vlasteneckej vojny. „Tieto udalosti sú hlboko zakorenené v našich pamätiach a sú v hierarchii našich hodnôt a budeme postupovať tak aj naďalej“, zdôraznil na stretnutí R. Fico. Poďakoval sa aj za úprimné prijatie a slovanské pohostinstvo, ktoré sa slovenskej delegácii dostalo.

 Slovensko predložilo Ruskej federácii projekt s Bulharskom, Rumunskom a Maďarskom i EÚ v súvislosti s Tureckým potokom, povedal po rozhovoroch s D. Medvedevom slovenský premiér.

 „Ponúkame Ruskej federácii projekt spolu Bulharskom, Rumunskom a Maďarskom s účasťou Európskej únie, ktorý je zviazaný s rusko-tureckým plynovodom, ktorého projekt sa začne v roku 2016“, uviedol R. Fico. Tento projekt by sa mal realizovať s účasťou a podporou Európskej únie. „Každá vláda Slovenskej republiky musí zabezpečiť, aby plynová trúba , ktorá prechádza územím republiky, nebola prázdna“ povedal slovenský premiér. Vyhlásil tiež, že Slovensko sa nemôže miešať do rusko-ukrajinských vzťahov vrátane problematiky plynu.

 My však nemôžeme spokojne čakať, že Ukrajina vypadne z transportnej sústavy plynu. Preto aktuálnosť projektu bude vzrastať takou mierou, akou sa bude realizovať Turecký potok. Takýto projekt môžeme realizovať na základe dohody so všetkými štyrmi krajinami a tiež s účasťou Ruska. Zodpovednosť nás núti hľadať takéto cesty riešenia danej otázky“, uzavrel R. Fico.

„My sme dnes s mojim kolegom posudzovali možnosti implementácie tých variantov, ktoré vytvára Turecký potok, potom ako plyn príde na hranice Grécka, pre štáty Európy a možného pripojenia sa k týmto všetkým procesom“, uviedol D. Medvedev. Ruský premiér priznal, že risky v projekte Turecký potok existujú, ale globále to vyzerá v poriadku. „Risky v každom komerčnom projekte existujú, no na druhej strane realizácia tohto projektu /Turecký potok/ je založená na dosiahnutých dohovoroch, preto si myslíme, že všetko je v tomto smere dobré, na rozdiel od toho ako sa rozvíjali udalosti okolo Južného potoka, kde sme žiaľ museli prijať radikálne riešenia“, podčiarkol.

 „Otázka skladovania plynu na Slovensku potrebuje doplňujúce analýzy“, pripomenul R. Fico. Bratislava podľa neho chápe, že v roku 2020 zastaví Rusko dodávky plynu cez Ukrajinu, čo sa odrazí na rozpočte krajiny. „Ak nebudeme tranzitnou krajinou plynu, tak náš rozpočet zaznamená ťažkú stratu“, doplnil.

 Róbert Fico sa stretol aj s ruským prezidentom Vladimírom Putinom. „Rusko a Slovensko majú veľmi dobré spoločné projekty“, povedal po stretnutí ruský prezident. Jednako podľa jeho slov pochopiť príčiny spádu v ekonomických vzťahoch budú predmetom rokovania.

 „Nebudem charakterizovať naše vzťahy, majú hlboké historické korene a rozvíjajú sa. Ja viem, že ste mali obšírne rokovania s našim premiérom D. Medvedevom a podpísali aj niektoré dohody. Máme skutočne spoločné dobré projekty, ktoré potrebujú administratívne doladenie a aj podporu“, uviedol . Putin. Dodal, že ruská strana registruje neveľký spád v ekonomických vzťahoch, čo sa týka objemov tovarov. „Preto sa vaša návšteva javí ako aktuálna, pričom si uvedomujem, že treba analyzovať príčiny a možnosti a urobiť akú takú korekciu v našej spolupráci“, podčiarkol.

 Na tlačovej konferencii R. Fico povedal, že „v krátkom čase môžu byť podpísané dohody o modernizácii vrtuľníkov MI-17 na slovenskom území, rovnako ako aj iných druhov techniky.“

 Potvrdil, že Slovensko je zainteresované v modernizácii komplexov PVO C-300.

„Chcem potvrdiť zainteresovanosť Slovenskej republiky, keď sa hovorí o modernizácii systémov PVO C-300“ uviedol.

Potvrdil, že slovenská strana má záujem o ruský letecký park. Podľa jeho slov na záver návštevy sa delegácia zoznámi s lietadlami TU a Suchoj Superjets na prepravu cestujúcich.

Podľa ruskej tlače Slovensko a RF podpísali medzivládnu Dohodu o spolupráci s nelegálnou migráciou. Podľa ruských zdrojov bolo podpísané 12 iných dokumentov – dohôd, ktoré neboli špecifikované.