Hrôza musí chytať každého slušného občana pri počúvaní správ rozhlasu, televízie i pri čítaní opozičnej tlače, s ktorou sa stretávame na každom kroku. Čo správa, alebo komentár, to má podľa niektorých politikov a novinárov byť priam dokumentom o tom, v akom zlom stave je naša spoločnosť pod vedením vlády Roberta Fica. Mnohým už neprekáža, že takéto povedané, alebo napísané tvrdenia sú falošné, nepravdivé a ničím nepodložené. V našej krajine je možné zverejňovať čokoľvek a to nielen v médiách, ale aj ústami predstaviteľov opozície, ktorí od začiatku vzniku slovenskej vlády jej nemôžu prísť na meno. Svojimi ostrými konštatovaniami sa niektorí poslanci z radov SDKÚ, KDH, SaS a NOVA dostali až za hranicu slušnosti a prípustnosti užitočného a potrebného dialógu medzi vládou, parlamentnou väčšinou a bezradnou opozíciou. Jej predstavitelia majú na najvyššej úrovni rozpracovaný a zabehaný systém dezinformácií. Rozbehli ho za výdatnej zahraničnej pomoci v roku 1998 a uplatňuje sa stále pri rôznych významných aj zanedbateľných príležitostiach. Za grandióznej pomoci médií sa usilujú dôsledne pomýliť a presvedčiť niektorých občanov i svet o „ťažkých“ ekonomických pomeroch v krajine.

Opozičníci majú účelovo krátku pamäť. Ekonomické problémy nespôsobila súčasná vláda, ale dve vlády Mikuláša Dzurindu výpredajom strategického bohatstva štátu. Tento fakt si médiá, aj tie verejnoprávne, nevšímajú a mlčia. To ich usvedčuje z neprofesionálneho správania. V centre ich pozornosti sú negatívne informácie o dianí v našej krajine.

Vraždy, znásilnenia, krádeže, kauzy a vymyslené senzácie majú pevné a prvoradé miesto nielen v bulvárnej tlači, ale aj v RTVS, teda v Slovenskom rozhlase a Slovenskej televízii. Takmer každé spravodajstvo STV sa začína negatívnou informáciou. Na obrazovkách dominujú opoziční politici, nedovzdelaní analytici a bývalí ideológovia dnes honosne označovaní za politológov. Aj preto väčšina občanov médiám prestala veriť. Potvrdzujú to klesajúce náklady novín aj sledovanosť televízií. Majiteľom médií by tento zarmucujúci fakt nemal byť ľahostajný. V konkurenčnom boji o čitateľa, poslucháča a diváka sa do centra pozornosti dostáva otázka dôveryhodnosti správ a informácií. Mierou vrchovatou k nej prispieva skutočná profesionalita, etika a pravda o ekonomike, politike a kultúre verifikovaná faktami. Výmysly, zloba a lži v demokratickej spoločnosti nemajú miesto. Napriek tomu na Slovensku čas klamstiev a dezinfomácií pretrváva.