Kontakty
Slovenský rozhľad
Nobelovo námestie 8
851 01 Bratislava

Vladimír Dobrovič
0915 798 909

mail: skrozhlad@gmail.com
Naši partneri:

Názory mienkotvorných médií v neutrálnych štátoch – Dušan D. Kerný

Vinu na najhoršej vojne v Európe v posledných desaťročiach má jednoznačne Moskva. Ale Západ mal konať oveľa rozhodnejšie, mal vojne zabrániť.

„Bez toho, aby sme to všetko kriticky rozobrali môžeme opätovne podobnú chybu urobiť znovu.“ Konštatuje to švajčiarsky denník NZZ.

 

Cez celú prvú stranu hlása. „Západ neprežíva nijakú hviezdnu hodinu“. Západ odpovedal na ruský útok tvrdými sankciami a nevídane rozsiahlou vojenskou pomocou ale niet nijaký dôvod k spokojnosti – nastala katastrofa a s jej dôsledkom budeme musieť žiť roky tejto vojne sa nielen mohlo ale aj muselo zabrániť“. To, že sa tak nestalo je kolosálne zlyhanie západných vedúcich predstaviteľov.

Nemožno zjednodušene len tvrdiť že čelíme, nepredvídateľnému fanatizmu Putina, ten síce mohol zle odhadnúť situáciu, ale nie je to nijaký šialenec bez racionálneho zvažovania, pred inváziou nebol konfrontovaný s dostatočne veľkou a tvrdou rozhodnosťou, vystavený tomu aby mu bol veľmi jasný rozsah tvrdých sankcií, to je neodpustiteľná chyba Západu.

 

Naivita

Varovania vedúcich predstaviteľov Západu na adresu Ruska z Európy či Ameriky boli plné prázdnych fráz. Nemecký kancelár oznámil zastavenie projektu Severný prúd 2 až po invázii. Francúzsky prezident  svoju ústretovú ruskú politiku nespojil s potrebnou tvrdosťou. V sólovom postupe v roku 2019 chcel prepojiť Rusko v novej, na vzájomnej dôvere postavenej, európskej bezpečnostnej architektúre. Bol to projekt neskrývane opozičný voči Amerike, zadrhol sa hneď v začiatkoch, ukazuje však ohromujúcu naivitu v postupe voči Putinovi.

Francúzsky prezident ešte v januári 2022, teda v čase keď už bolo nevyhnutné zjednotiť európske rady, agitoval za európsku emancipáciu od Ameriky a za rokovanie o novom bezpečnostnom usporiadaní s Ruskom. Napriek tomu, že všetky pokusy o dialóg nepriniesli nijaké ovocie pokúšal sa znovu podať ruku Putinovi kým nespoznal, že Moskva v takom správaní vidí len jedno – vníma ho ako slabosť.

Na Kremeľ možno vplývať jedine politikou tvrdosti a rozhodnou podporou Ukrajiny. No na zozname štátov, ktoré ešte pred inváziou poskytli toľko zbraní Ukrajine koľko sa len dalo, by sme podaromnici hľadali Francúzsko. Po začiatku invázie keď Francúzsko predsa len začalo poskytovať Ukrajine vojenskú pomoc bola menšia ako od maličkého Estónska.

 

Vytrvalo posilňovať Ukrajinu

Vytrvalé a systematické posilňovanie ukrajinskej obranyschopnosti celým Západom nielen teraz ale po celé predchádzajúce roky to malo zastrašiť Rusko. Aspoň USA a niektoré iné štáty krátko pred začiatkom vojny dodali tisíce protitankových a protileteckých rakiet. Ale Západ mohol urobiť oveľa viac a boli by to dobre investované peniaze. Veď náklady spôsobené touto vojnou sú obrovské. Len pokles celosvetového hospodárskeho rastu v tom roku podľa OSN bude strata vo výške 800 miliárd dolárov. Znovuobnovenie Ukrajiny takisto pohltí stovky miliárd dolárov. No a k tomu treba prirátať obrovské sumy pre veľké vojenské rozpočty štátov. Je zrejmé, že len za zlomok z týchto súm sme mohli Ukrajine v čase pred vojnou rozhodujúcim spôsobom pomôcť a tým zároveň urobiť oveľa viac pre našu vlastnú bezpečnosť.

Isteže, po bitke je každý generálom. Výhovorky, že nikto neočakával, že Putin zaútočí nezvyšujú dôveryhodnosť vlád. Západ sa môže cítiť zjednotený vo svojom rozhorčení nad ruským barbarstvom, no neprežíva nijakú hviezdnu hodinu. Nemecko zostáva brzdou Európy a ak by nebolo Ameriky nemal by kto pomoc koordinovať a poháňať vývoj udalostí dopredu, píšu NZZ.

 

Vo vydaní rakúskych novín Wiener Zeitung veľkú, ale aj prenikavú štúdiu pod názvom Putinovi tichí priatelia. Rakúske noviny sa podrobne a v historických súvislostiach kriticky vyjadrujú nielen o rakúskych, ale aj nemeckých pomeroch. Analýza novín tvrdí, že „ruský prezident Putin nachádza v Nemecku a Rakúsku prekvapivo veľa pochopenia, po piatich mesiacov vojny stojí síce Európska únia jednotne za Kyjevom, no ak by sa niekto domnieval že jednota vlád zodpovedá aj názorom verejnosti, ten sa hlboko mýli. Najmä v Nemecku a Rakúsku narastá nepokoj a hnev nesmeruje proti Kremľu, ale buď proti vlastnej alebo proti ukrajinskej vláde alebo priamo proti americkému prezidentovi. Ľudia s týmito názormi nevidia vinníka v Putinovi, ale za vojnu vinia buď ukrajinského prezidenta alebo amerického prezidenta Bidena, ktorý údajne ťahá za nitky svojej ukrajinskej bábky. Tento antiamerický reflex, ktorý je zreteľne rozšírený v Nemecku a v Rakúsku je pozoruhodný, veď po roku 1945 dali USA Európe životný štýl niekoľkým generáciám a Moskva, Rusko nemohlo a nemalo čo ponúknuť.  Napriek obavám z hrozby z Východu čelíme tu aj dlhým dejinám vedomej náklonnosti k Rusku. Táto náklonnosť či už je ľavicová alebo konzervatívna je previazaná s odporom, odmietaním liberálneho Západu. Napriek previazanosti so Západom nie sú mosty do Ruska strhnuté.  „Konzervatívna revolúcia“ odmieta západnú modernizáciu a živná pôda proti modernizácii je v týchto štátoch tak ako doteraz veľmi hlboká. Nová pravica v Európe hľadá alternatívu k Západu a Rusko zasa buduje svoju tradíciu „tretieho Ríma“ ako konzervatívny protipól voči radikálno-liberálnej „gayrope“. Odmietanie západnej modernosti pôsobí ako tmel medzi Nemcami a Rusmi.