Lunik IX, najznámejšie rómske sídlisko v strednej Európe, už navštívila nejedná politická osobnosť. Europoslanci i eurokomisár, bývalý slovenský premiér na ňom dokonca brigádoval – odpratával špinu a to bez nároku na odmenu. Sídlisko, ktoré malo byť jednou z ukážkových možností moderného riešenia aglomerácií v mestách nad 200 000 obyvateľov je dnes smutne preslávené aj za hranicami našej republiky. Už v lete 1989 ho ako prvá zo zahraničia navštívila skupinka sovietskych vojnových veteránov – oslobodzovateľov Československa, ktorí nechápavo krútili hlavami nad tým, ako začala devastácia nových, na tie roky veľmi moderných obytných blokov. Pritom pri svojej predstavivosti ich vôbec nemohlo napadnúť ako to tam bude vyzerať o štvrťstoročie neskôr: že niektoré budovy sa z bezpečnostných dôvodov budú musieť jednoducho zbúrať!

Eurokomisára pre zamestnanosť, sociálne veci a začlenenie – maďarského socialistu Lászlóa Andora – Lunik IX už nemal čím prekvapiť. Navštívil ho pred tromi rokmi a vôbec sa mu nemohol nikto čudovať, že do Bruselu sa vrátil – mierne povedané rozčarovaný. Teraz už pôsobil trochu optimistickejšie. Tento svoj optimizmus však vôbec nepreháňal, pramenil iba z jeho osobných pocitov po návšteve tamojšej materskej škôlky. Samotný Lunik IX mu však stále pripomína „geto“ v Bukurešti a to je asi to najhoršie čo pán komisár v živote videl... Škoda však, že nenavštívil nové „sídliska“, ktoré si Rómovia založili predovšetkým v severnej časti mesta pri nových Ťahanovciach, či už v bývalom Sade mládeže, alebo pod mestskou časťou Dargovských hrdinov. Žiaľ, ani zodpovední v Košiciach nič nerobia proti vznikaniu takýchto slumov a o päť – desať rokov už situácia na ich likvidáciu bude ešte zložitejšia ako je dnes. Zaujímavé, že hosťom, od ktorých chceme pomoc pri riešení problémov, v ktorých sa nachádza rómska menšina, vždy skôr ukážeme iba tú lepšiu tvár, než tú opačnú, škaredú. Nečudo, že ani eurokomisár nevie poradiť, ako sa dostať z terajšej situácie. Aby púšťal z úst formálne slová o tom, že prioritou by malo byť vzdelanie – to u nás vedia všetci, ktorým aspoň trochu záleží na tom, aby aspoň nové pokolenie Rómov na Slovensku žilo inakšie, než ich rodičia. László Andor nedokázal jednoznačne ani odpovedať na otázku, či je zástancom alebo odporcom povinnej predškolskej výchovy a internátnych škôl pre rómske deti. Podľa neho všetko záleží len od názoru ich rodičov. Takýto názor rozhodne nič nevyrieši a naďalej zostaneme chodiť v bludnom kruhu. Úsmev na tvári vyvolalo aj jeho vyjadrenie na adresu tých ktorí dopustili, že kedysi najmodernejšie košické sídlisko sa zmenilo na špinavú, zapáchajúcu štvrť s bytmi, nevhodnými ani na najskromnejšie, ale za to slušné bývanie: „Je potrebné, aby sa nad tým zamysleli nielen ľudia, ktorí tam žijú, ale aj všetci okolo, ktorí to dopustili.“ Nuž tí, ktorí majú na svedomí masové osídlenie Lunika IX neprispôsobivými občanmi už alebo nežijú, alebo sú už dlhé roky na dôchodku a k tomu, čo svojím rozhodnutím spôsobili sa dnes už ani nechcú priznať, ba možno na to i dokonca zabudli. Veď Lunik IX im mohol byť už dávno ukradnutý, oni tam nebývali, ani sa tam nechceli nasťahovať...

Azda jediné, čo by sa z vyjadrení eurokomisára dalo uplatniť, je prispenie financiami z eurofondov na činnosť materských škôl pre rómske deti. Tie peniaze by však – podľa nás – museli ísť cez Úrad splnomocnenca Vlády SR pre rómske komunity Petra Polláka, ktorý má jasnú predstavu o vytvorení siete takýchto predškolských zariadení. Pokiaľ by peniaze z Bruselu smerovali ako vždy do rôznych občianskych združení a ďalších mimovládnych organizácií, či priamo do obcí k rukám starostov, prevažná väčšina týchto prostriedkov by skončila niekde úplne inde. Nakoniec, to, čo si myslí László andor, už po májových voľbách do Európskeho parlamentu nemusí nikoho zaujímať. Môže sa stať, že sa už nestane poslancom EP a už vôbec nie eurokomisárom. V každom prípade prečo by neabsolvoval so svojím tímom cestu do Košíc, veď ho nič nestála, nikto od neho nič nechcel a okrem toho nebol až tak ďaleko od domova...