Slušnosť, ohľaduplnosť, žičlivosť, tolerancia, pokora a ochota pomáhať každému, kto pomoc potrebuje a si ju aj zaslúži, dobroprajnosť a podpora slabším a bezmocným, to sú vlastnosti, ktoré by v živote a práci každému slušnému politikovi, čo získal dôveru voličov v žiadnom prípade chýbať nemali. Zvlášť takému, ktorý neustále hovorí o svojom sociálnom cítení a o spravodlivosti. Žiaľ, spomínané vlastnosti mnohí poslanci, čo po marcových parlamentných voľbách zasadli do rokovacej sály Národnej rady Slovenskej republiky, si doteraz nedokázali ani len čiastočne osvojiť. Jednoznačne to potvrdzujú počas každej schôdze parlamentu. Vždy sa usilujú iba upútať pozornosť. Aj preto príval arogancie, hlúposti, nepresnosti, rôznych výmyslov a klamstiev bez jasných dôkazov, často dominujú vo vystúpeniach niektorých, hrubosťou preslávených poslancov.

Už neraz prekročili hranice elementárnej slušnosti. Tento žalostný stav sa neustále znásobuje aj preto, že niektoré, najmä bulvárne médiá ho pravidelne propagujú. V ignorácii reality a faktov zabúdajú na objektívnosť, slušnosť a novinársku etiku. Každý súboj by mal prebiehať v súlade s platnými pravidlami. Zatiaľ sme sa takého kultúrneho gesta v parlamente, v opozičných radoch ani v médiách nedočkali. Práve naopak. Na koaličnú vládu útočia lživou propagandou a cieľavedome rozdeľujú spoločnosť. V parlamente je poriadne dusno. Niektorí opozičníci akoby stratili súdnosť a zmysel pre realitu. Často kritizujú aj svojich bývalých kolegov a dokonca priateľov. Veľmi im chýba aspoň štipka mravnosti a ľudskosti.

S pribúdajúcim časom sa ukazuje, že hlavnou príčinou odsúdeniahodných móresov sa stala očakávaná ale nerealizovaná  predstava o získaní moci a vládnutia. Všetci poslanci aj poslankyne, najmä z radov opozície, by si mali uvedomiť, že každé zlo, ktoré do parlamentu prinášajú, každá nenávisť a arogancia sa rodia z nedostatočného vzdelania aj z pochábeľstva mysle. Inokedy  so zlomyseľnosťou v úmysle ubližovať, rúcať, škodiť iba preto, že sa im v rámci politického a spoločenského pôsobenia raz opäť stratila vidina nadriadenosti a presadzovania osobných záujmov, na ktoré si v rokoch minulých až príliš rýchlo zvykli. Aj preto sa nedokážu zmieriť s terajším postavením v spoločnosti a s klesajúcou dôverou v radoch svojich voličov.